Yuval Noah Harari prednáša na katedre histórie Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. Špecializuje sa na svetové dejiny, stredovekú a vojenskú históriu. Jeho súčasný výskum sa zameriava na makro-historické otázky: Aký je vzťah medzi históriou a biológiu? Je spravodlivosť v ľudských dejinách? Stávajú sa ľudia počas toho, ako sa odvíja história šťastnejšími?
Jeho posledná kniha Sapiens: A Brief History of Humankind vyšla v češtine pod názvom Sapiens: Od zvířete k božskému jedinci. Mapuje v nej celú dĺžku ľudskej histórie, od vzniku Homo sapiens v dobe kamennej až k politickým a technologických revolúciám 21.storočia.
TEXT: Matúš Ritomský
Tvrdíte, že štúdium histórie nemá slúžiť na to, aby sme sa z minulosti poučili, ale na to, aby sme sa od nej oslobodili. Ako nás môže poznanie minulosti oslobodiť?
Náš život predurčuje reťazec dávnych udalostí, ktoré sa mohli ľahko odohrať úplne iným spôsobom. Napriek tomu často považujeme za samozrejmé, že náš svet vyzerá práve tak, ako vyzerá. Máme tendenciu predpokladať, že spôsob, akým žijeme, je prirodzený a nemôže byť v zásade odlišný. To vytvára pokrivený obraz nás samotných a toho, čo znamená byť človekom. Napríklad, môžeme samých seba považovať za Izraelčanov alebo Slovákov, za individuality, veriť, že máme určité prirodzené práva. Keď sa sám seba opýtam „kto som?“, môže mi napadnúť: „som jedinec, Izraelčan, mám právo na život, slobodu a šťastie“.
Ale to nemusí byť jediný pohľad.
Nacionalizmus, individualizmus a ľudské práva sú z hľadiska histórie nové prvky v našich životoch. Pred 18. storočím mal nacionalizmus iba malý vplyv, väčšina dnešných národov existuje sotva sto rokov. Individualizmus je výtvor moderného štátu a ekonomiky, ktorý vznikol ako nástroj na prelomenie tradičných rodinných a komunitných väzieb. Ľudské práva sú príbehom, ktorý vznikol pred troma storočiami a ktorý nemá žiadnu oporu v našej biológii. V ľudskej DNA nenájdete zapísané žiadne práva. Tieto ľudské vynálezy môžu byť, samozrejme, veľmi užitočné, ale ak sa chceme o sebe dozvedieť pravdu, musíme sa pozrieť ďalej a pochopiť skutočnosť, ktorá nie je výsledkom náhodných historických udalostí.
Akú skutočnosť?
Homo sapiens dnes ovláda svet vďaka tomu, že ako jediné zviera dokáže flexibilne spolupracovať vo veľkých počtoch. Mravce a včely tiež dokážu spolupracovať vo veľkých počtoch, ale spôsob ich spolupráce je veľmi rigídny. Vlci a šimpanzy vedia spolupracovať flexibilnejšie, dokážu to však iba v malých skupinách, v ktorých sa všetci jedinci navzájom dobre poznajú. Iba Homo sapiens dokáže spolupracovať extrémne flexibilným spôsobom s obrovským množstvom úplne neznámych jedincov.
Prečo?
Skúste na opustený ostrov umiestniť jedného šimpanza a jedného človeka. Stavil by som si, že šance šimpanza na prežitie budú oveľa lepšie. Ale postavte proti sebe tisíc ľudí a tisíc šimpanzov a ľudia hravo zvíťazia z jednoduchého dôvodu – tisíc šimpanzov nedokáže efektívne spolupracovať.
Alebo vypustite stotisíc šimpanzov vo Vatikáne, na Wall Street alebo na Yankee štadióne. Nastane obrovský chaos. Dajte tam stotisíc príslušníkov druhu Homo sapiens a výsledkom budú náboženské festivaly, obchodné siete a športové súťaže.
Akú úlohu v tom zohráva predstavivosť?
Predstavivosť je kľúčom. Ľudia nemajú žiadny inštinkt masovej spolupráce. S úplne cudzími ľuďmi dokážeme spolupracovať iba vďaka tomu, že sme vymysleli príbehy, ktoré ožívajú v našej predstavivosti – bohovia, národy, peniaze alebo ľudské práva. Tieto príbehy dokážeme rozšíriť medzi milióny ľudí a všetci ich dokážu prijať za svoje. A to aj napriek tomu, že podľa dostupných informácii v celom vesmíre neexistujú ani bohovia, ani peniaze ani ľudské práva. Sú to všetko príbehy, ktoré sme vymysleli my ľudia a ktorým spoločne veríme.
Prečo im veríme?
Keď milióny ľudí uveria rovnakému príbehu, budú ochotní podriadiť sa rovnakým pravidlám a zákonom. Šimpanzy to nedokážu. Nikdy nepresvedčíte šimpanza tak, že mu sľúbite neobmedzené množstvo banánov, ktoré dostane po svojej smrti v šimpanzom nebi, ak teraz vykoná niečo užitočné. Žiadny šimpanz vám neuverí. Iba človek dokáže vymyslieť takýto príbeh a uveriť mu. To je dôvod, prečo dnes ľudský druh vládne svetu, zatiaľ čo šimpanzy sú zavreté v Zoo a laboratóriách.
V ľudskej histórii je iba zopár príbehov, ktoré si osvojili milióny. Mnoho iných upadlo do zabudnutia. Čím to je, že niektoré veľké príbehy sú úspešnejšie?
