Špeciálnu prílohu o konšpiračných teóriách nájdete v denníku SME už túto stredu.
Súčasťou vedeckého skúmania je zdravé kritické myslenie. Experimentovanie, testovanie hypotéz, recenzný proces, v rámci ktorého sa výsledky výskumu podrobujú kritickému preskúmaniu nezávislými odborníkmi.
V prípade, že vedci objavia nové zaujímavé poznatky, ostatní kolegovia v obore sa ich snažia overiť a podrobne preskúmať. Tomu, čo nazývame vedecký konsenzus, predchádzajú roky bádania, publikovanie dlhých sérií štúdií a celosvetová spolupráca výskumných skupín. Veda nie je neomylná, ale v súčasnosti má k dispozícii najdokonalejšie nástroje na skúmanie sveta, v ktorom žijeme.
Konšpiračné myslenie, naopak, neponúka žiadnu hodnotnú metodológiu, ktorou by sa dalo priblížiť pravde. Medzi obľúbené nástroje konšpiračných teoretikov patrí vyvolávanie strachu, používanie argumentačných klamov a citovanie falošných expertov.
Výsledkom konšpiračných teórii je neistota a podkopaná dôvera v spoločnosti. Spochybnením systému poznávania a skúmania, ku ktorému ľudstvo dospelo stáročia trvajúcim vývojom, otvára priestor populistom, falošným mesiášom, dezorientovaným ezoterikom a po moci túžiacim ideológom.
Jestvuje mnoho prípadov, keď konšpiračné myslenie a nedôvera k vede komplikujú rozvoj smerom k zdravšej, udržateľnejšej a spokojnejšej ľudskej spoločnosti. Riešenie mnohých vážnych výziev si však bez vedeckého poznania nemožno predstaviť.
Popularita konšpiračných teórií, ktoré živia iracionálonu nedôveru k vede nám však situáciu môže veľmi skomplikovať.
