Internet pomáha šíreniu rôznych zvrátených tvrdení. A dôvodom je aj to, že ľudia nerozumejú, ako vlastne funguje skutočná veda.⋌ ILUSTRAĆNÉ FOTO – FOTOLIA
TEXT: Tomáš Prokopčák
Asi polovica obyvateľov krajiny má podpriemerný intelekt. Týmto ľuďom uniká zložitá mnohotvárnosť sveta. Vedie to k ostražitému, nepriateľskému postoju voči okoliu, podozrievavosti a neustálej snahe dokázať a predvádzať svoju chytrosť i k strachu, aby zo mňa niekto neurobil hlupáka.
Nejako takto začiatkom deväťdesiatych rokov opisoval časť populácie známy český psychiater Cyril Höschl. Hovoril, prečo nezanedbateľná časť spoločnosti verí čudným veciam – a, v konečnom dôsledku, i to, prečo nás obklopujú rôzne polo- i úplne šialené tvrdenia.
V jednej zásadnej veci sa však mýlil: ani náhodou sa podobný problém netýka len ľudí s podpriemerným intelektom.
Dnes vám budú o rôznych (konšpiračných) víziách zapálene rozprávať aj sčítaní a vzdelaní ľudia, ktorým sa žije dobre. A spochybňovať tvrdenia vedy – napríklad snívať o ideálnom svete tradičnej rodiny či o neexistujúcej klimatickej zmene a sprisahaní štátov – aj ľudia, ktorí čítavajú zahraničné ekonomické magazíny trebárs v angličtine.
Prečo to tak je? A prečo dokážu rôznym konšpiračným tvrdeniam veriť aj vzdelaní ľudia? A prečo nedôverujú tvrdeniam vedy a vedcov?
Veriť metóde, nie tvrdeniam
Prvým problémom je zásadné nepochopenie vedy a toho, čo veda vlastné robí. Toto nie je akýsi abstraktný problém nejakých čudných ľudí, je to zásadná chyba nášho školstva, čiastočne samotných vedcov i nás, ktorí o vede píšeme.
Veda totiž nie je (napriek tomu, že to tak niekde na strednej škole vyzeralo) nejaká nudná zbierka faktov, ktoré platia – a hotovo. Veda je predovšetkým metóda: kritické uvažovanie, racionálne postupy a spochybňovanie, testovanie, preverovanie a vyvracanie každého jedného tvrdenia.
