Niektorí vedci musia pre svoj výskum podstúpiť nepríjemné úlohy. Magazín Popular Scientist sa pozrel na najhoršie vedecké práce.
1.Splachovač tukovcov
Tukovec je niekoľkotonová hmota nazbieraná z tuku z jedla, ktoré denne vyhadzujeme. Niektoré chuchvalce môžu byť veľké až ako lietadlo, takže blokujú potrubia a spôsobujú záplavy.
V Londýne ich býva približne 55-tisíc ročne. Vysokotlakovými vodnými tryskami, lopatami a nástrojom podobným reťazovej píle ich odstraňuje Dan Brackley s jeho 38-členným tímom.
Tukovec, navyše, pohlcuje kyslík a vylučuje teplo a vysoké množstvo metánu. Splachovači preto majú špeciálnu výbavu, ani tá však nezabráni nepríjemnému pachu.
2.Pitvanie rýb
Nepríjemný zápach sprevádza aj víkendy Michelle Staudingerovej z Massachusettskej univerzity. Morská biologička sa venuje pobrežným rybám a morským cicavcom.
Rybárom ponúka bezplatné vyčistenie úlovku výmenou za obsah žalúdkov. Spolieha sa, že jej donesú ryby, ktoré žijú ďaleko od pobrežia, ale niekedy si počká, kým sa nejaké mŕtve nevyplavia.
"Jasné, je to nechutné, ale získavame takto základné dáta, aby sme zisťovali, ako sa mení ekológia v súvislosti s narastajúcim dopadom klimatických zmien," vysvetľuje pre popularizačaný magazín Staudingerová.
3.Nadol cez výkaly
Kým Staudingerová je až po lakte v rybacine, Popular Science opisuje aj prácu skupinky ľudí, ktorá sa hrabe v kopách vtáčích a netopierich výkaloch.
Najhoršiu skúsenosť zažili pri skúmaní znečistenia v súvislosti s baníckou aktivitou. Pri zliezaní do jaskyne z nej vylietavalo asi päťtisíc netopierov, ktorí sa po ceste vymočili. Jeden z členov tímu sa potom musel dostať dva metre do hĺbky guanovej kopy, aby získal kvalitnú vzorku.
4.Testovať triezvosť
Grega Wisenberga vyslala jeho univerzita Loyola Marymount do terénu na netradičnú misiu. Navštevoval rôzne študentské párty a nočné pizzerie v okolí univerzít na juhu Kalifornie.
Mal zistiť, či opití ľudia dokážu dobre odhadnúť hodnotu alkoholu vo svojej krvi. Kým sa ich pýtal a dával im fúkať, niektorí ho urážali a vyhrážali sa mu.
Prišiel nato, že existujú dva druhy ľudí. Mierne pripití preceňovali mieru svojej intoxikácie. Naopak, tí ktorí boli už výrazne podgurážení, ju zásadne podceňovali.
Získané informácie chce univerzita využiť na učenie o bezpečnosti a prevencii pri pití alkoholu.
5.Generátor nevoľnosti
Panagiotis Matsangas je bývalý dôstojník gréckeho námorníctva, ktorý má doktorát z nevoľnosti. Na univerzite v kalifornskom Monterey sa ju snaží vyvolávať počas pokusov na ľuďoch.
Nahovára ich, aby sedeli v špeciálnej hojdajúcej sa sedačke a cez okuliare virtuálnej reality riešili rôzne kognitívne testy.
Vedec zistil, že aj pri miernej nevoľnosti z pohybu klesá schopnosť vykonávať viacero činnosti súčasne a upadá aj mozgová výkonnosť. Výsledky môžu mať dopad na zamestnávanie v námorníctve i na dizajn plavidiel.
6.Učenie robotov
Aby dokázala umelá inteligencie reagovať na emócie, musí sa ich najskôr naučiť rozpoznávať. Michel Valstar z Nottinghamskej univerzity pripravuje databázu tvárí, kde ukazujú hnev, znechutenie, strach aj radosť.
"Počítače vnímajú všetko doslovne, musíme ich kŕmiť každou možnou situáciu a naučiť kontext," vysvetľuje Valstar.
Pri natáčaní výrazov úzkosti požiadal ľudí s chronickými bolesťami chrbta aby robili náročné strečingové cvičenia. Úzkosť následne pociťoval aj Valstar, ktorý musel zábery spracovať.
