FOTO - PROFIMEDIA a SITA/AP
TEXT: Matúš Ritomský
Počas celej histórie ľudského druhu sa jeho najväčšie mozgy snažili dať smrti zmysel. Dnes najväčšie mozgy ľudstva pracujú na tom, aby smrť odstránili, hovorí Yuval Noah Harari v knihe Brief History of Humankind.
Profesor histórie tvrdí, že zatiaľ čo v minulosti predstavovala smrť pre väčšinu učencov, filozofov a náboženských vizionárov nevyhnutnosť, s ktorou sa človek snaží zmieriť a nájsť v nej hlbší zmysel, dnes sa prístup k smrti mení.
Čoraz viac vedcov vníma smrť ako technický problém, ktorý môže človek jedného dňa vyriešiť, tak ako v posledných desaťročiach vyriešil mnohé iné medicínske problémy.
Liek na starnutie
Hovoriť o nesmrteľnosti je, samozrejme, pre väčšinu odborníkov príliš odvážne. Ciele, ktoré si kladú, sú zatiaľ skromnejšie. Bojujú s rakovinou, Alzheimerovou chorobou, umelo stimulujú srdce, transplantujú orgány. Popritom skúmajú vplyv životného štýlu na zdravie a dĺžku života.
Štatistiky za posledných dvesto rokov vyzerajú optimisticky - v rozvinutej časti sveta sa predpokladaná dĺžka života zdvojnásobila. Môže za to najmä dramatické zníženie detskej úmrtnosti, zlepšenie životných podmienok a pokrok medicíny.
Aj keby nedošlo k žiadnemu zásadnému vedeckému objavu, podľa OSN možno očakávať, že koncom 21. storočia sa predpokladaná dĺžka života v rozvinutých krajinách u žien môže vyšplhať až na sto rokov, u mužov na 90.
Objavujú sa však aj hlasy, ktoré sľubujú viac ako pozvoľné zvyšovanie očakávanej dĺžky života. Medzi najznámejších optimistov a bojovníkov proti starnutiu patrí Aubrey de Grey. Tento genetik z Univerzity v Cambridgei verí, že ľudský život sa čoskoro dramaticky predĺži. Nehovorí pritom o desiatkach rokov, ale o stovkách či dokonca tisíckach.
„Medicína sa stáva čoraz mocnejšou a jedného dňa bude možné liečiť starnutie rovnako efektívne, ako dnes dokážeme liečiť mnohé iné ochorenia. Myslím si, že prvá osoba, ktorá sa dožije tisíc rokov, má dnes už 60,“ napísal de Grey v článku pre portál BBC.
Aubrey de Grey založil vlastnú neziskovú organizáciu s názvom Strategies for Engineered Negligible Senescence (SENS), ktorá skúma nové prístupy v liečbe ochorení spojených so starnutím. Tradičnú liečbu chorôb ako infarkt, porážka, rakovina, Alzheimerova choroba, chce nahradiť novým prístupom, ktorý má odstrániť ich hlavnú príčinu – starnutie.