BRATISLAVA. V tom čase naša slnečná sústava ani neexistovala. Bolo iba pár miliárd rokov po veľkom tresku, keď mal byť vesmír ešte relatívne mladým miestom.
A napriek tomu už okolo hviezd v našej galaxii začínali krúžiť planéty, dokonca zložité planetárne sústavy obiehajúce okolo svojich materských sĺnk.
Vesmírne observatórium Kepler totiž ukázalo, že okolo hviezdy Kepler-444 obieha najmenej päť planét, všetky výrazne bližšie, ako je obežná dráha Merkúra v našej slnečnej sústave.
Keďže miestny oranžový trpaslík má viac ako jedenásť miliárd rokov, podobne staré môžu byť aj jeho vlastné exoplanéty.
Najstaršie planéty?
Hviezdny systém Kepler-444 sa nachádza asi 117 svetelných rokov od Zeme. Tím Tiaga Campanteho z Birminghamskej univerzity mal pritom v jeho prípade relatívne šťastie: keď astronómovia analyzovali údaje za roky fungovania vesmírneho observatória, všimli si, že popred hviezdu prešla pätica telies.
Ukázalo sa, že všetky exoplanéty sú menšie ako Zem a krúžia extrémne blízko pri svojom materskom telese. Najbližšia exoplanéta obehne hviezdu za 3,6 dňa, na piatej trvá rok takmer desať dní, všetky sú pravdepodobne skalnaté a svojou veľkosťou pripomínajú Merkúr až Venušu.
„Objaviť päť planét menších ako Zem v jedinom systéme je fantastické,“ komentuje výsledky pre Science astrofyzik Andrew Vanderburg.
Oveľa zaujímavejšie než to, že systém má päť exoplanét blízko pri hviezde, je však jeho vek. Vedci vďaka astroseizmológii podľa štúdie v magazíne The Astrophysical Journal zistili, že oranžový trpaslík Kepler-444 vznikol pred 11,2 miliardami rokov, plus mínus jedna miliarda rokov.
Ak je pravda, že planéty vznikajú krátko po sformovaní hviezdy, ide o najstarší známy terestrický systém v Mliečnej ceste. Aj keď tieto exoplanéty zrejme neobsahujú veľa železa a tvoria ich najmä uhlík, kremík, síra a dusík.
Život všade
Novoobjavené exoplanéty sa nachádzajú príliš blízko pri svojom slnku a podmienky vhodné na život na nich asi nie sú.
No ak sa takéto planéty sformovali už relatívne krátko po veľkom tresku - a dnes vieme, že oranžové trpaslíky sú veľmi stabilné telesá so životnosťou v desiatkach miliárd rokov - život má v kozme ešte väčšiu šancu na vznik a vývoj.
„Ak vieme, že takéto planéty môžu byť i dvakrát také staré ako Zem, zvyšuje to pravdepodobnosť výskytu dávneho života v galaxii,“ zdôrazňuje pre magazín New Scientist Campante.
Planéty okolo Kepler-444 sú pre prípadných mimozemšťanov prihorúce. No naznačujú, že len v našej galaxii môžu okolo hviezd krúžiť chladnejšie a podobne staré svety – lepšie miesta na život. I keď ten musí pri svojom vzniku a vývoji prekonať mnohé ďalšie prekážky.
„Ak život na svoj vývoj potrebuje veľa času či veľa rôznych pokusov na množstve miest, potom mať takéto kamenné planéty takto skoro v histórii galaxie znamená, že planéty s vyspelými civilizáciami by mohli byť všade,“ dodáva Travis Metclife z boulderského Inštitútu na vesmírny výskum.
