Benedict Cumberbatch ako Alan Turing. FOTO - SITA/AP
TEXT:Ondrej Podstupka, Marek Hudec
Skúste vymenovať géniov dvadsiateho storočia. Alberta Einsteina dá na zoznam každý. Väčšina ľudí si pravdepodobne spomenie na Nikolu Teslu a Stephena Hawkinga. Max Planck a Marie Curie už v hlave vyskočia len fanúšikom vedy alebo vedcom. Alana Turinga nemenuje takmer nikto - okrem matematikov a programátorov.
Je to veľká chyba. Turing patrí na prvé priečky zoznamu, obzvlášť pre ľudí žijúcich na vrchole informačných čias. Britský vedec spravil pre počítače a vedu o informáciách rovnako veľa ako Einstein pre fyziku.
Skutočný Alan Turing.
Podobnosť s najznámejším fyzikom ide ďalej. Turingov výskum, rovnako ako Einsteinov, pomohol spojeneckým silám k víťazstvu v druhej svetovej vojne, keď sa jeho tímu podarilo prelomiť šifrovacie kódy nemeckého loďstva.
Spojenci vďaka Turingovmu výskumu dokázali určiť polohu nepriateľských ponoriek a bezpečne priviesť do Británie zásobovacie konvoje. Turingov tím dešifrantov spolu s vojnovým úsilím mnohých ďalších zabezpečil Britom počas vojny chlieb. O pol storočia neskôr zas vďaka nemu dostali ľudia na stoly (a neskôr do vrecka) počítače, ktoré od základov zmenili modernú spoločnosť.
Do kín práve prichádza film o jeho živote Kód Enigmy.
Praotec počítačov
Alan Turing v roku 1936 vymyslel šablónu, podľa ktorej sú postavené všetky moderné počítače. Takzvaný Turingov stroj vtedy ešte nebolo možné zostrojiť, no jeho návrh položil základy počítačovej vedy.