RÍM, BRATISLAVA. Taliansky pravicový politik Umberto Bossi býval považovaný za charizmatického, dominantného lídra. Keď ho však v roku 2004 postihla mŕtvica a ochrnula mu časť tvárového svalstva, jeho vlastná strana ho začala vnímať ako láskavého pána.
Rosario Signorello z Kalifornskej univerzity sa teraz rozhodol preskúmať, čo sa stalo.
Výsledky zverejnené na stretnutí Americkej akustickej spoločnosti ukázali, že za naším vnímaním ľudí ako dominantných či podriadených, charizmatických či nudných je spôsob, akým títo ľudia rozprávajú. Presnejšie, je to otázka hĺbky hlasu a rozsah frekvenčných variácií v hlase. V prípade Bossiho sa tento rozsah výrazne zúžil.
Signorello však zdôrazňuje, že celú problematiku netreba zjednodušovať. Charizmatický hlas sa skladá nielen z vrodenej zložky, ale je podmienený aj jazykom, kultúrou a jej očakávaniami.
V rôznych krajinách tak môžu mať odlišné preferencie toho, čo je dôveryhodné, dôležité či dominantné.
