BRATISLAVA. Nikolaj Peristov sa vždy považoval za umelca. Alebo, ak chcete, za rezbára. Z dávnych mamutích klov vyrezával drobné šperky a keď mu v roku 2008 došiel materiál, vybral sa k sibírskej rieke Irtyš. Pri pátraní po slonovine však na brehu rieky narazil na zvláštny predmet: z riečišťa trčala čudná, naoko stará kosť.
Trochu pripomínala ľudské pozostatky a Peristov svoj nález oznámil miestnemu policajnému patológovi. Ukázalo sa, že kosť pochádzajúca z nohy naozaj patrila človeku, no, čo je dôležitejšie, ten človek žil veľmi dávno.
Vedci z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka, kam sa nález náhodou dostal, zistili, že pozostatok má 45-tisíc rokov. Navyše, ukrýva kúsok dobre zachovanej DNA, ktorý umožnil preskúmať genóm nášho dávneho predka.
Výsledky výskumu zverejnil magazín Nature. Rozprávajú dávny príbeh skupiny ľudí, ktorí síce boj so svojím prostredím nezvládli, no zároveň nám umožnili nahliadnuť do života lovcov a zberačov. A prezradili, kedy sa ľudia krížili s neandertálcami a ako vtedy fungovali.
Dejiny osídľovania
Kosť starú 45-tisíc rokov našli na brehu rieky Irtyš.
Obsahovala dobre zachovanú DNA.
Ukázala stopy kríženia s neandertálcami, odohralo sa pred 50- až 60-tisíc rokmi.
Dnes vieme, že s výnimkou populácií zo subsaharskej Afriky v sebe nesieme aj časti z neandertálcov. Pochádzajú od nich asi dve percentá nášho genómu a vedci predpokladali, že s našimi príbuznými sa priami predkovia moderných ľudí krížili možno už pred 86-tisíc rokmi.
Nový výskum najstaršej DNA zo Sibíri však ukázal, že sa to stalo niekedy pred 50- až 60-tisíc rokmi. V čase, keď už ľudia zvládali výrobu sofistikovaných nástrojov, zhotovovali si šperky, maľovali či vytvárali a počúvali hudbu.