BRATISLAVA. Vedecká anekdota by mohla znieť nejako takto: sex bol natoľko zábavný, že si ho evolúcia vyvinula znovu a znovu. Čosi podobné teraz naznačuje nový výskum v magazíne Nature, ktorý je v rozpore s tým, čo sa odborníci dosiaľ domnievali.
Prevládajúca hypotéza totiž hovorí, že keď už si nejaký tvor vytvorí systém vnútorného oplodnenia sprevádzaný kopuláciou, k externému oplodneniu sa nevráti.
Fosílie prarýb starých zhruba 385 miliónov rokov však teraz ukazujú opak: samce týchto dávno vyhynutých plakoderm druhu Microbrachius dicki mali akési kostnaté výrastky či háčiky, ktoré vnikali do samíc a oplodnili ich. No neskôr časť prarýb prešla k externému oplodneniu či nereseniu - ako poznáme aj dnes. A iná skupina, vrátane predkov ľudí vnútorné oplodnenie nanovo objavila.
„Úplne nás to zaskočilo," hovorí pre Nature prvý autor výskumu paleontológ John Long. „Biológovia si mysleli, že nejestvuje krok späť od vnútorného oplodnenia k vonkajšiemu oplodneniu. No my sme ukázali, že to muselo byť takto."
Prvé známe pragenitálie sa u dávnych čeľustnatcov nachádzali v zadnej časti na spodku ich tela a takéto genitálie používali bokom. O niekoľko miliónov rokov však niektoré stavovce túto schopnosť stratili - aby ju neskôr znovu získali.
„Medzi približne 50-tisíc druhmi dnešných stavovcov nemáme žiaden dôkaz, že by sa vnútorné oplodnenie vrátilo k externému," dodáva pre magazín New Scientist Daniel Blackburn, ktorý sa na výskum nepodieľal. „Ak si raz rod vytvoril schopnosť samcov dostať spermie priamo do reprodukčného traktu samice, pri tejto metóde oplodnenia už zostal."
Otázkou teraz je, či takýto spôsob rozmnožovania nepoužívali aj iné druhy plakoderm. Ak áno, prvý sex by mohol mať až 420 miliónov rokov.