BRATISLAVA. Európske vesmírne observatórium XMM-Newton odštartovalo do kozmu už v decembri v roku 1999. Keď sa teraz výskumníci z Leicesterskej univerzity pozreli na údaje, ktoré röntgenový teleskop nazbieral za takmer pätnásť rokov svojho fungovania, narazili na zvláštny signál.
Podľa pripravovanej štúdie v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society by sa mohlo jednať o vôbec prvé priame pozorovanie častíc tmavej hmoty.
Signál tmavej hmoty?
Tmavá hmota tvorí 26,8 percent nášho kozmu a o jej existencii tušíme už od tridsiatych rokov, keď švajčiarsky astronóm Fritz Zwicky opísal čudný pohyb galaxií v ďalekých kopách. Akoby tam chýbala hmota, ktorú nemôžeme vidieť.
Za posledné roky ukázali teoretici viacero hypotéz, aké častice by mohli takúto tmavú hmotu vytvárať. Okrem najpopulárnejších WIMP-ov to sú aj hypotetické elementárne častice axióny. Ich existenciu navrhli už v roku 1977 a ak by mali špecifickú nízku hmotnosť, mohli by tvoriť časť tmavej hmoty. Možno na takýto signál vedci teraz narazili.
Keď totiž dáta z kozmického zariadenia očistili o všetky známe a jasné bodové zdroje žiarenia, malo zostať rovnaké röntgenové pozadie, bez ohľadu na miesto, kam by sa astronómovia pozreli.
„Röntgenové pozadie, obloha, ak odoberiete jasné röntgenové zdroje, by malo byť nemenné. Bez ohľadu na to, kam sa zahľadíte,“ hovorí v tlačovom vyhlásení Leicesterskej univerzity spoluautor výskumu Andy Read.
„No my sme objavili sezónny signál v tomto pozadí, ktorý nemal konvenčné vysvetlenie. Ale je konzistentný s objavom axiónov.“
Desať percent
Merania ukázali, že intenzita žiarenia sa zvýšila asi o desať percent, ak sa teleskop zahľadel na hranicu magnetického poľa našej planéty na strane, ktorá je privrátená k Slnku.
Túto anomáliu bežné fyzikálne modely vysvetliť nevedia, keď sa však výskumníci pozreli na menej konvenčné hypotézy, ich pozorovanie mohlo byť v súlade s hypotézou axiónov. Tie by sa v takomto prípade tvorili v jadre hviezdy a pri zrážke s magnetickým poľom Zeme vytvárali röntgenové žiarenie.
„Ak je tento model správny, potom možno vidíme axióny,“ vysvetľuje aj pre Guardian Read. „Tie by mohli vysvetľovať komponent tmavej hmoty, o ktorej si všetci myslia, že existuje. Variácia v pozadí je solídna a naozaj zaujímavá.“
Vedci tvrdia, že aj keď v CERN-e axióny dosiaľ neobjavili, na podobný signál už narazilo americké observatóriu Chandra, výsledky sa však overujú. A môže trvať roky, kým sa potvrdia – až v takom prípade by sa jednalo o objav častíc tmavej hmoty a nasledovali by radikálne zmeny v prevládajúcom vysvetlení nášho sveta.
Samotný výskum pritom ukrýva aj smutnú časť príbehu. Len deň nato, ako vedci v marci poslali svoju štúdiu do odborného magazínu, prvý autor výskumu George Fraser tragicky zahynul.
