LONDÝN, AIX EN PROVENCE. Žiadne prekvapenie sa nekonalo, keď spoločnosť QS zverejnila zoznam najlepších univerzít na svete.
Najlepšou naďalej zostáva Massachusettský technologický inštitút (MIT) v Spojených štátoch. Za ním nasledujú dve britské školy: Cambridge a Imperial College, ktoré si v porovnaní s minuloročným rebríčkom výrazne polepšili. Na štvrtom mieste sa umiestnil Harvard, ktorý prekonal Oxford o desatinu boda.
Kontinentálna Európa zaostáva
Rebríčku osemsto škôl tak naďalej dominujú americké a britské inštitúcie. Kontinentálna Európa za britskými ostrovmi stále zaostáva a najlepšie sa umiestnilo Švajčiarsko, ktoré má v prvej dvadsiatke dve školy: na 12. mieste Švajčiarsky federálny technologický inštitút (ETH) v Zürichu a na 17. mieste Švajčiarsky federálny technologický inštitút v Lausanne.
S veľkým odstupom sa umiestnili francúzske univerzity École Normale Supérieure v Paríži na 24. mieste a École Polytechnique na 35. Do prvej päťdesiatky sa z Európy ešte dostala Kodanská univerzita (45.) a Heidelberská univerzita (49.).
Slovensko sa rovnako ako po minulé roky v rebríčku neobjavilo. Z okolitých krajín najlepšie obstálo Rakúsko a Česko s dvoma univerzitami.
V Rakúsku zostáva najlepšou Viedenská univerzita (156.) a Viedenská univerzita technológie (246.), v Česku Karlova univerzita (244.), ČVUT v Prahe (411.- 420.), Masarykova univerzita (551. - 600.), Technologická univerzita v Brne (651. - 700.) a Vysoká škola ekonomická (701.+).
Do rebríčka sa dostalo aj Maďarsko s Korvínovou univerzitou v Budapešti (701.+).
Ako hodnotili?
Zostavovanie rebríčka vychádza najmä z viditeľnosti univerzity v akademickom prostredí. Viac ako 60-tisíc vysokoškolský učiteľov odpovedalo v trojročnom prieskume na otázku, ktorá univerzita robí v ich odbore najlepší výskum.
Ďalšími kritériami hodnotenia je reputácia medzi zamestnávateľmi absolventov, ktorú zostavili na základe prieskumu viac ako 28-tisíc reakcií zamestnávateľov. Mali určiť, ktorá škola produkuje najlepších absolventov.
Ďalej je dôležitý počet zahraničných študentov, pomer medzi pracovníkmi univerzity a študentmi a množstvo citácii na vyučujúceho.
Skončil Imperial College: Na Slovensko sa neplánujem vrátiť
Tomáš Chrien tento rok promoval na britskej univerzite Imperial College. Dnes pracuje ako programátor v Cambridge.
Ako ste sa dostali na Imperial College?
Študoval som na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Tam majú IB (International Baccalaureate), čo je medzinárodne uznávaná bilinguálna škola, takže som nemusel robiť test z angličtiny, ktorý musia robiť zahraniční študenti. V UK majú jednotný systém prihlášok, kde si dáš prihlášku na päť škôl. Ten systém používajú všetci domáci aj zahraniční študenti. Napísal som krátku esej, ktorá išla na všetkých päť škôl. Niektoré školy ťa najprv pozvú na interview, tak som bol najprv v Imperial, a potom som dostal ponuku, že ma zoberú ak budem mať také a také známky na záverečnej skúške na strednej.
Čo ste tam študovali?
Odbor Computing prvé tri roky, Advanced Computing (pokročilá informatika) v štvrtom ročníku.
Je takáto univerzita náročná v porovnaní so slovenskými školami?
Namiesto dvoch semestrov sú tri trimestre. Nie sú žiadne ústne skúšky, iba písomné. Mal som menej teórie na predmetoch, ale musel som robiť veľa domácich úloh. Na skúšku som sa nemusel naučiť príliš veľa meteriálu, ale mohli sa tam vyskytnúť otázky, ktoré boli zložité aj keď si predmet chápal na sto percent. Toto platí pre fakultu programovania, na iných fakultách majú viac teórie.
Je finančne nákladná?
Školné stála približne 3500 libier ročne, na to som dostal pôžičku od britskej vlády, ktorú splácam teraz po skončení štúdia. Najviac stálo ubytovanie, nájomné som platil 500 až 600 libier za mesiac. Jedlo a iné základné veci stáli takmer rovnako ako v Bratislave.
Ako často a ako dlho ste sa museli na predmety pripravovať?
Počas prvého a druhého trimestra som sa nemusel učiť veľa teórie, lebo sme nemali žiadne teoretické testy. Väčšinu času som robil domáce úlohy, ktoré sa týkali len menšej časti predmetu, a projekty, kde som niečo programoval sám alebo v skupine. Skúšky som mal v treťom trimestri. Osem, prípadne deväť skúšok počas dvoch týždňov. Predtým sme mali päť týždňov bez prednášok, kedy som sa učil na skúšky, kde som si musel zopakovať celý predmet. Na konci tretieho a štvrtého ročníka sa odovzdával individuálny projekt, na ktorý sme mali deväť mesiacov - to isté ako diplomovka na Slovensku.
Ako funguje komunikácia s učiteľmi?
Na každý predmet sme mali jedného alebo dvoch učiteľov. Počas štyroch rokov som mal okolo tridsať učiteľov. Na prednáške bolo od 20 do 150 žiakov, záležalo na tom, koľko ľudí si predmet vybralo. Potom sme mali cvičenia, kde bol učiteľ s doktorandmi. Doktorandov bolo viac, keď bolo viac žiakov. Boli sme tiež rozdelení do skupín po šesť žiakov a každá skupina mala tútora, ktorý im pomáhal s vecami všeobecne. Títo tútori učili aj predmety, nie však každý ročník. Každý učiteľ učil jeden maximálne dva predmety, čiže mali čas sa s nami aj individuálne rozprávať, ale nie kedykoľvek sme chceli.
Museli ste počas štúdia publikovať články či robiť iné odborné veci?
Nepublikoval som žiadne články, ale písal som práce, kde som používal odbornú literatúru ako referencie. Učili nás tiež, ako odborné články písať. Žiaci, ktorí mali záujem si mohli vybrať individuálny projekt, kde by napísali prácu, ktorú by neskôr po úpravách mohli publikovať.
Prácu po skončení školy ste si našli rýchlo?
Deň po skončení školy som nastúpil do práce v Implied Logic Limited v Cambridge, kde pracujem ako programátor. Firma ponúka softvér na finančné modelovanie obchodných štruktúr. Povedal by som, že som si našiel prácu pomerne rýchlo, ale predtým, ako som dostal ponuky, som bol na viacerých pohovoroch.
Má podľa vás význam vrátiť sa na Slovensko?
Význam to má a na Slovensku sú technologické firmy, kde by som sa mohol zamestnať, ale momentálne som spokojný v Británii a neplánujem sa vrátiť.
