BRATISLAVA. Je to jeden z najexotickejších objektov o vesmíre. Na konci života veľmi hmotnej hviezdy totiž môže vzniknúť extrémny objekt - čierna diera. Je to vlastne najhustejšie teleso, a z vplyvu takejto singularity nedokáže uniknúť ani svetlo. Ak prekročíte jej horizont udalostí, už sa nikdy nedokážete dostať späť.
Problémom je, že v prípade čiernych dier na seba narážajú dve základné vysvetlenie sveta: Einsteinova teória gravitácie vysvetľuje, prečo a ako takéto čierne diery môžu vzniknúť. No kvantová teória zase hovorí zhruba to, že žiadna informácia nemôže vo vesmíre zmiznúť - a to ani v čiernej diere.
To viedlo k takzvanému informačnému paradoxu: prakticky by malo čosi miznúť, čo vlastne miznúť nemôže.
Hawkingovo žiarenie
Stephen Hawking však už v sedemdesiatych rokoch vďaka teórii kvantového poľa navrhol (štúdia v Nature), že čierne diery predsa len čosi vyžarujú, takzvané Hawkingovo žiarenie.
Jeho existenciu sa síce zatiaľ nepodarilo v prípade čiernych dier dôveryhodne experimentálne potvrdiť, jestvujú však náznaky (štúdia v Physical Review Letters), že naozaj jestvuje.
Americká teoretická fyzička Laura Mersini-Houghtonová však teraz navrhuje čosi nové. Jej matematické výpočty totiž ukazujú, že čierne diery vlastne vôbec neexistujú.
„Som stále v šoku," hovorí podľa tlačového vyhlásenia svojej Severokarolínskej univerzity v Chapel Hill. „Študujeme tento problém viac ako päťdesiat rokov a toto riešenie nám dáva dosť veľa materiálu na premýšľanie."
Podľa pripravovanej štúdie Mersini-Houghtonová súhlasí s Hawkingom v tom, že na konci života hmotných hviezd nasleduje gravitačný kolaps a tieto hviezdy zároveň produkujú Hawkingovo žiarenie.
No výpočty naznačujú, že pri takomto vyžarovaní objekty strácajú svoju hmotnosť - a to až tak, že v istom okamihu už nie sú dosť husté a schopné vyformovať čierne diery. Navyše, výpočty ukazujú, že ešte predtým sa umierajúca hviezda naposledy zväčší a vybuchne.
Rozhodne pozorovanie
Problémom takejto hypotézy podľa Universe Today je, že nepriamo sme vo vesmíre objekty pripomínajúce čierne diery pozorovali. Supermasívna čierna diera sa veľmi pravdepodobne nachádza aj v jadre našej galaxie.
Práve experimentálne dáta by však mali ukázať, či sa matematické riešenie Mersini-Houghtonovej zhoduje aj so skutočným vesmírom. Ak by totiž mala americko-albánska vedkyňa pravdu, dôsledky by to malo nielen na samotné čierne diery, ale zrejme aj na veľký tresk a spôsob, akým podľa vedy vznikol vesmír.
