BRATISLAVA. Na prvý pohľad je tá myšlienka jednoduchá. Potrebujete detektor vesmírneho žiarenia, ktorý umiestnite niekam, kde môžete sledovať najčistejší kúsok oblohy - napríklad na južný pól. Chcete tam sledovať procesy vo vesmíre starom len niekoľko okamihov, krátke obdobie, počas ktorého sa kozmos extrémne nafúkol.
Táto inflácia mala po sebe zanechať stopy vo forme gravitačných vĺn. A tieto vlny by mali špecifickým spôsobom ovplyvňovať kozmické mikrovlnné pozadie. Akurát sa treba zbaviť vesmírneho prachu z našej vlastnej galaxie, ktorý by v dátach vyzeral zhruba rovnako.
Keď sa v marci objavili tvrdenia o dôkaze takýchto gravitačných vĺn, okamžite sa začalo špekulovať o nasledujúcej Nobelovej cene za fyziku. Bol by to nielen dôkaz, že Einstein mal pravdu. Ale aj že inflácia sa naozaj udiala, teoreticky možno zjednotiť základné interakcie v prírode a gravitácia funguje aj v kvantovom svete.
Už vtedy sa však začalo špekulovať, že analýza údajov z antarktického detektora BICEP2 môže obsahovať nejakú chybu. Teraz to naznačili aj nové výsledky z európskeho vesmírneho observatória Planck. Problémom je naozaj kozmický prach.
Galaktický prach
„Analýza BICEP2 sľubovala až takú istotu, že podľa mňa bola založená na príliš optimistických odhadoch,“ hovorí pre magazín New Scientist Jo Dunkley, ktorý analyzoval údaje z Plancka. „Odhadoch najmä toho, aký by ten prach mal byť, no neboli založené na dátach.“
