<p>BRATISLAVA. Už sa hovorilo o Nobelových cenách. V marci tohto roku vedci oznámili, že ich antarktické zariadenie zrejme narazilo na dôkaz o procesoch len krátko po veľkom tresku.</p>
<p>Takzvané gravitačné vlny spojené s infláciou mali ukázať dáta z polárneho detektora BICEP2. Ten mal naraziť na drobné zmeny v kozmickom žiarení, ktoré sa presne zhodovali s predpokladmi. Trvalo rok, kým vedci zverejnili svoje výsledky.</p>
<p> </p>
<div class="st-cont st-cont-avizo-clanok">
<div class="art-avizo-koment"><img alt="" class="aimg" height="80" src="http://i.sme.sk/cdata/9/71/7140529/vln-r826-st.ir3-_t150.jpg" width="120" />
<div class="atit">Prečítajte si tiež:</div>
<div class="atxt"><a href="http://tech.sme.sk/c/7140529/einstein-mal-pravdu-objavili-dokaz-ako-sa-rodil-vesmir.html?ref=avizocl">Einstein mal pravdu. Objavili dôkaz, ako sa rodil vesmír</a></div>
</div>
</div>
<p> </p>
<p>Už vtedy sa však medzi odborníkmi ozývali hlasy, že vyhlásenie je predčasné a výsledky môžu byť chybou. Čakalo sa preto na merania z vesmírneho detektoru Planck, ktorý mal celý spor vyriešiť.</p>
<div class="art-info-box1">
<div class="abox">
<div class="atit">Fakty</div>
<div class="atit2">Vesmírna inflácia</div>
<div>
<p>Proces, ktorý nastal extrémne krátko po veľkom tresku.</p>
<p>Priestor sa exponenciálne rozpínal rýchlejšie ako rýchlosťou svetla.</p>
<p>S hypotézou prišiel v roku 1980 Alan Guth.</p>
</div>
</div>
</div>
<p><a href="http://arxiv.org/pdf/1409.5738.pdf">Predbežné výsledky z kozmického zariadenia</a> a z prieskumu mikrovlnného kozmického pozadia naznačujú, že vedci zrejme naozaj urobili chybu. A podcenili vplyv galaktického kozmického prachu z vo svojich dátach.</p>
<p>Verili totiž, že nimi sledovaný výsek oblohy obsahuje menšie množstvo takéhoto „znečistenia".</p>
<p>Ukázalo sa však, že na oblohe nad južným pólom mohlo byť tohto prachu viac, ako autori pôvodného výskumu predpokladali a vzali pri svojej analýze do úvahy.</p>
<p>Väčšinu či možno všetok „signál" mohol spôsobiť práve tento šum.</p>
<p>„Je to možné, ale aj chyba v našich meraniach je vcelku veľká," <a href="http://www.bbc.com/news/science-environment-29305985">hovorí pre BBC</a> Cécile Renault z tímu okolo observatória Planck.</p>
<p>„Záver je, že potrebujeme naše dáta zanalyzovať spoločne - BICEP a Planck - aby sme dostali správny kozmologický či galaktický signál. Je trochu priskoro odpovedať."</p>
<p>Práve spoločná analýza oboch tímov by mala nasledovať. <a href="http://www.nature.com/news/full-galaxy-dust-map-muddles-search-for-gravitational-waves-1.15975">Magazín Nature pritom pripomína</a>, že pozorovanie európskym detektorom môže pomôcť astronómom vybrať správne oblasti, kde by mohli na signál z raného kozmu najľahšie naraziť.</p>
<p><a href="http://arxiv.org/pdf/1409.5738.pdf"><em>arXiv</em></a></p>
Novinka: Dostávajte upozornenia na nové články v sledovanej téme e-mailom. Vyskúšajte novú funkciu a zapnite si odber.
Narodil sa v Žiline, vyrastal a žije v Bratislave. V SME pracuje od roku 2005 ako redaktor kultúry a zahraničia. Od roku 2012 viedol oddelenie vedy a techniky. Od roku 2021 je členom predstavenstva vydavateľstva zodpovedným za digitálny obsah.
Facebook, Twitter, Instagram, LinkedIn