BRATISLAVA. Už sa hovorilo o Nobelových cenách. V marci tohto roku vedci oznámili, že ich antarktické zariadenie zrejme narazilo na dôkaz o procesoch len krátko po veľkom tresku.
Takzvané gravitačné vlny spojené s infláciou mali ukázať dáta z polárneho detektora BICEP2. Ten mal naraziť na drobné zmeny v kozmickom žiarení, ktoré sa presne zhodovali s predpokladmi. Trvalo rok, kým vedci zverejnili svoje výsledky.
Prečítajte si tiež:
Einstein mal pravdu. Objavili dôkaz, ako sa rodil vesmír
Už vtedy sa však medzi odborníkmi ozývali hlasy, že vyhlásenie je predčasné a výsledky môžu byť chybou. Čakalo sa preto na merania z vesmírneho detektoru Planck, ktorý mal celý spor vyriešiť.
Fakty
Vesmírna inflácia
Proces, ktorý nastal extrémne krátko po veľkom tresku.
Priestor sa exponenciálne rozpínal rýchlejšie ako rýchlosťou svetla.
S hypotézou prišiel v roku 1980 Alan Guth.
Predbežné výsledky z kozmického zariadenia a z prieskumu mikrovlnného kozmického pozadia naznačujú, že vedci zrejme naozaj urobili chybu. A podcenili vplyv galaktického kozmického prachu z vo svojich dátach.
Verili totiž, že nimi sledovaný výsek oblohy obsahuje menšie množstvo takéhoto „znečistenia".
Ukázalo sa však, že na oblohe nad južným pólom mohlo byť tohto prachu viac, ako autori pôvodného výskumu predpokladali a vzali pri svojej analýze do úvahy.
Väčšinu či možno všetok „signál" mohol spôsobiť práve tento šum.
„Je to možné, ale aj chyba v našich meraniach je vcelku veľká," hovorí pre BBC Cécile Renault z tímu okolo observatória Planck.
„Záver je, že potrebujeme naše dáta zanalyzovať spoločne - BICEP a Planck - aby sme dostali správny kozmologický či galaktický signál. Je trochu priskoro odpovedať."
Práve spoločná analýza oboch tímov by mala nasledovať. Magazín Nature pritom pripomína, že pozorovanie európskym detektorom môže pomôcť astronómom vybrať správne oblasti, kde by mohli na signál z raného kozmu najľahšie naraziť.
