1. Prečo je obloha modrá a slnko žlté?
Stačí sa pozrieť v ktorýkoľvek deň nahor a je to jasné. Slnko je žlté a obloha modrá. Ale prečo vlastne?
Najskôr si priznajme, že obloha v skutočnosti vôbec modrá nie je. Ak máte zamračený deň, nebo plynule zatiahnuté vrstvou oblakov, obloha bude skôr biela alebo sivá, a nie modrá. Alebo večer či ráno, keď slnko vychádza alebo zapadá – vtedy je obloha skôr oranžová či červená, a nie modrá.
Takže, správna otázka by vlastne mala znieť: prečo má obloha toľko rôznych farieb? A čo s tým má naše slnko?
Modrá obloha
V skutočnosti s tým má naša hviezda čosi iba čiastočne a odpoveď na otázku, prečo sa nám slnko javí ako žlté a obloha ako modrá, je v princípe rovnaká: naša atmosféra.
Prichádzajúce svetlo z našej hviezdy v skutočnosti nemá iba jednu jedinú farbu. Vesmírom k nám letí rôzne žiarenie, ktoré vo viditeľnom spektre vytvára z nášho pohľadu viaceré farby. Dobre to vidieť počas slnečného a zároveň upršaného dňa, keď vďaka kvapôčkam vody narazíte na dúhu. To je svetlo zo slnka rozložené na jednotlivé farby.
Keď svetlo takýchto rozličných farieb, presnejšie, elektromagnetické žiarenie rozličných vlnových dĺžok dopadá na našu planétu, stretne sa s jej atmosférou. Tú tvoria rôzne plyny, alebo ak chcete, rôzne molekuly chemických látok. A na týchto maličkých molekulách sa svetlo rozptyľuje.
Britský fyzik John William Strutt, známejší ako lord Rayleigh a zároveň objaviteľ argónu, si na konci 19. storočia všimol, že elektromagnetické žiarenie (svetlo) sa na časticiach menších (najlepšie na plynoch) ako je jeho vlnová dĺžka rozptyľuje.
Pointou však je, že odlišné vlnové dĺžky svetla sa nerozptyľujú rovnako – a tá, ktorú my vidíme ako modrú, sa počas dňa rozptyľuje (alebo ak chcete, odráža sa) oveľa výraznejšie. Naša atmosféra tak jednoducho spôsobuje to, že slnečné svetlo, ktoré ňou prechádza, bude mierne pozmenené. A táto zmena, teda prevaha modrej, vyzerá z nášho pohľadu ako modrá obloha.
Oranžová a červená
Lenže, prečo potom nie je obloha – teda, ak práve neprší – modrá stále? A prečo je večer oranžová až červená?
Vysvetlením je kombinácia dvoch fenoménov. Tým prvým je práve rozptyľovanie slnečných lúčov v atmosfére, pričom večer či ráno, keď je slnko nízko nad obzorom, musia tieto lúče od hviezdy k nám pozorovateľom prejsť máličko dlhšiu dráhu, ako keď je slnko presne nad našimi hlavami.
Vďaka tomu sa modrý efekt trošku zmenší (modré svetlo sa až tak veselo odráža, že sa vyodráža do vesmíru. Fyzici by povedali, že sa rýchlejšie utlmuje) a táto troška stačí na to, aby to presne sadlo červenej, ktorá sa práve vtedy intenzívnejšie prejaví.
Druhým zásadným efektom je lom svetla. Slnečné lúče na naše miesto na planéte dopadajú večer či ráno pod iným uhlom ako napoludnie. A svetlo rôznych vlnových dĺžok (teda, modré i červené) sa lomí každé trošku inak. Večer či ráno v neprospech modrej.
A ako je to napokon s tým žltým či červeným slnkom?
Naša hviezda je v skutočnosti biela a jej žiarenie má v sebe všetky viditeľné farby – a množstvo našimi očami neviditeľného elektromagnetického žiarenia. Ale práve atmosféra a vyššie popísané fenomény v nej spôsobujú, že sa nám zo zeme javí ako žlté alebo červené. Aj keď takým nie je.