BRATISLAVA. Klamstvo či zahmlievanie je ich pracovným nástrojom. Preto vedci už dlhší čas skúmajú, aký jazyk používajú politici a či v tomto jazyku možno nájsť akési pravidelnosti, ktoré by naznačovali prítomnosť klamstva.
Výskumy napokon podľa magazínu New Scientist ukázali, že keď klamú napríklad americkí prezidenti, častejšie používajú negatívne zafarbené slová ako „strach" či „záhuba". Zároveň používajú menej osobných zámen. Naopak, keď ľudia o sebe klamú na rôznych zoznamovacích portáloch, takéto zámená používajú častejšie.
Ako je to vo vede?
Teraz sa však výskumníci pozreli, či by sa podobná jazyková analýza nedala použiť aj na vyhľadávanie podvodníkov v samotnom svete vedy.
Ako vhodný študijný nástroj si vedci z Cornellovej univerzity vybrali práce istého Diederika Stapela, usvedčeného holandského podvodníka v oblasti psychológie, ktorý si zvykol vymýšľať svoje výsledky. Vedci si zobrali 24 z jeho štúdií, ktoré mali problémy s podvádzaním a 25 textov, ktoré boli oficiálne v poriadku.
Analýza podľa výskumu v PLoS One ukázala, že Stapel pri podvodných výstupoch častejšie používal odborné termíny a častejšie zvýrazňoval význam svojich výsledkov.
„Snažil sa preceňovať svoj podvodný výskum," hovorí pre popularizačný magazín prvý autor analýzy David Markowitz.
Stres a jazyk
Takýto jazykový prieskum textov dokázal s asi 70 percentnou pravdepodobnosťou odlíšiť podvod od skutočnej práce. To je síce málo na nejaké veľké závery, môže to však poslúžiť ako upozornenie na problematický text.
Vedci zároveň zdôrazňujú, že svoju analýzu chcú rozšíriť na ďalšie usvedčené vedecké podvody a ich nástroj by sa mal učiť každým novým výsledkom. Metóda by tak mohla byť v budúcnosti presnejšia.
„Napokon, klamanie je veľmi stresujúcim aktom," dodáva Markowitz. „A tento nepokoj niekedy prenikne aj do jazyka ľudí."