V roku 2001 vyhlasoval G. W. Bush vojnu proti terorizmu slovami: „Buď ste s nami, alebo ste s teroristami.“ Všimnite si, že v jeho vyjadrení neostalo žiadne miesto pre niekoho, kto je vo veci neutrálny.
Americký politik E. Cleaver sa zase v šesťdesiatych rokoch preslávil výrokom: „Buď si súčasťou riešenia, alebo si časťou problému.“ Opäť, žiadne miesto pre niekoho, koho sa napríklad daná vec nijako netýka.
Ak ešte ostaneme na pôde USA, môžeme spomenúť aj známy patriotický slogan: „Amerika – miluj ju alebo odíď.“ Inými slovami, schvaľuj na Amerike všetko alebo vôbec nebuď Američanom - iná možnosť sa nikomu neponúka.
Všetky uvedené príklady sú prípadmi očividne prehnaného čiernobieleho myslenia. Ak tento jav použijeme pri argumentovaní, dopustíme sa chyby, ktorú nazývame falošná dilema.
Tá spočíva v redukcii všetkých možností, ktoré v nejakej situácii máme, na dve krajnosti - a v ich vydávaní za jediné východiská, ktoré existujú. Typicky je jedna prezentovaná možnosť „dobrá“ a druhá „zlá“.
Falošná dilema je tak často zámernou stratégiou, ako si nátlakom vynútiť súhlas ostatných – stačí sa pozrieť na príklady z úvodu.
Isto, niekedy sú zjednodušenia namieste: deťom na základnej škole môžeme povedať, že ľudia sa rodovo delia na mužov a ženy a ostatné, menšinové kategórie si nechať na neskôr.
Ale ak ide o niečo dôležitejšie, tak je neférové a aj logicky nesprávne, argumentovať v debate výlučne dvoma možnosťami, ak existujú aj nejaké ďalšie.
A buď s týmto článkom súhlasíte, alebo si prestaňte kupovať noviny.
Autor pôsobí na Katedra filozofie a dejín filozofie, FF UK
Autor: Martin Nuhlíček
