SME

Baničov padák mal tvar dáždnika, v praxi sa nepresadil

Pred sto rokmi si nechal Štefan Banič patentovať svoj vynález. S dnešnými padákmi nemal veľa spoločné.

Padák má sto rokov.Padák má sto rokov. (Zdroj: FOTOLIA)

Štefan Banič sa rozhodol vyrobiť padák po tom, čo v Amerike videl nehodu lietadla.

„Nech je známe, že ja, Stephan Banič, pôvodom z rakúskouhorského cisárstva, usadený v Greenville, okres Mercer, štát Pennsylvánia, vynašiel som isté nové účelné zlepšenie padákov, o čom podávam v nasledujúcom podrobné vysvetlenie,“ písalo sa v patentovej listine, ktorú v roku 1914 dostal od Amerického patentového úradu za svoj vynález 44-ročný Štefan Banič.

Hoci je o jeho pokusoch dnes málo podrobných dokumentov, on sám vo svojich denníkoch spomína, že pred americkými odborníkmi ho vyskúšal dvakrát – najskôr, keď s ním zoskočil z pätnásťposchodového mrakodrapu a neskôr, keď vyskočil zo šesťstometrovej výšky z lietadla.

Bolo to len krátko po tom, čo sa so svojimi padákovými konštrukciami pokúšali o smelé pokusy aj ďalší - ruský vynálezca Koteľnikov, ktorý vyvíjal textilný padák zložený do plecniaka, a dobrodružné zoskoky so svojimi konštrukciami absolvovali Američania Grant Morton a Albert Berry.

Ten prvý zostrojil padák, ktorý treba vyhodiť pred seba, aby sa otvoril, druhý zasa padák, ktorého model je upevnený zospodu o lietadlo a z obalu sa vyťahuje váhou letca pri zoskoku. Trendom bol už v tom čase model textilného padáka a model „visiaceho letca“.

Slovenský vynálezca sa však pri svojej konštrukcii vybral úplne inou cestou. A to aj napriek tomu, že o konštrukcii padákov nemal žiadne teoretické vedomosti.

slovaci_usa_08_r2338_res.jpg

Záujem o techniku

Technika však bola jeho koníčkom a pravdepodobne sa aj rýchlo učil nové veci.

Keďže Štefan Banič pochádzal zo skromných pomerov, z chudobnej roľníckej rodiny, nemal príležitosť rozvíjať svoj talent ďalším štúdiom a už v mladom veku začal pracovať ako murár.

Hľadať prácu aj šťastie sa v roku 1907 rozhodol v Amerike, kde v tom čase oživil svoj sen z detských čias, o ktorom píšu v Baničovej životopisnej knihe Tichý Ikarus aj autori Vladimír Pelikán a Jaroslav Schmidt.

Hneď po príchode jeho dávna túžba ožila a už od začiatku ho uchvátili prvé pokusy bratov Wrightovcov na lietajúcich strojoch, ktorými vtedy žila celá Amerika.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3GFZ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu