bola vytvorená "u nás", mala hodnotenie trošku prikrášlené. Na tuzemské hry sa pozeralo s istým nadhľadom, lebo všetci (hráči, aj recenzenti) vedeli, že svojou kvalitou neprerazia na zahraničný trh, a preto bolo potrebné si ich uctiť aspoň u nás doma. Dnes je ale situácia trošku iná. Hry ktoré sú vyrobené u nás, môžu smelo konkurovať hrám zo zahraničia. Preto sa neurazte, ale aj Necromaniu budem brať ako konkurencie schopnú hru a nie ako domáci produkt. Ja len na úvod tohto mierne natiahnutého úvodu pripomeniem, že hru pre nás vytvoril slovenský tým DarkSoft a o distribúciu sa postarala česká firma Cinemax. Preto môžem šťastne skonštatovať, že hre budete rozumieť, lebo je celá v českom jazyku (teda aj vrátane dabingu). Samozrejme, ak budete chcieť, môžete si zohnať aj anglickú verziu.
Ako v každej hre, aj tu sa nám príbeh odohráva na dvoch stranách, ktoré sú tradične reprezentované dobrom a zlom. V našom prípade bolo zlo (teda Temný Ragnar) porazené dobrom, ktoré zastupuje Don Cocoton - čítaj don Kokoton... a nie nerobím si z vás prdel ani nechcem byť vulgárny, je to skutočne tak ;). Temný Ragnar bol uväznený do hlbokej kobky, z ktorej niet úniku. Lenže skôr ako padol do zajatia, stihol ukryť svojich najvernejších siedmych protivníkov do podzemia svojho hradu. Lenže Ragnar ostal nažive a jeho sily prebudili jeho najvernejších k životu. Zo svojich truhiel povstalo sedem hrdinov, ktorí sa rozhodli, že budú medzi sebou bojovať o moc. Lenže ako všetci dobre vieme, víťazom môže byť len jeden a ostatní sa musia váľať vo vlastnej krvi, po zemi zbierať svoje vyrvané vnútornosti a prosiť o milosť. Vaša úloha je jednoduchá - byť víťazom.
Tak si teda rozoberme jednotlivé postavičky. Slídil mi pripomínal klasického trpaslíka so sekerou v ruke. Je rýchly a má schopnosť, pomocou ktorej dokáže vystopovať protihráča. Čaroděj je klasický kúzelník, ktorý je slabučký a pomalý, ale je veľmi zdatným konkurentom vďaka jeho schopnosti zneviditeľniť sa. Rytier je klasický hero, ktorý rozmýšľa viac svalmi ako hlavou. Má obrovský meč, ale rýchlosť nie je jeho kladnou stránkou. Navyše má aj akýsi magický predmet, ktorý vysáva z nepriateľov manu. Mlžena (neviem, kde brali tvorcovia nápady na mená postavičiek ;) je slabá, ale zase celkom rýchla a jej výhodou je premena na hmlu, ktorá jej zaručuje nesmrteľnosť. Golem je najväčšia a najsilnejšia postava v hre. Je však aj najpomalší, čo ho robí neobratným. Kostěj je klasický kostlivec (teda klasická kostra), ktorý má síce slabučké údery, ale je to výborný bežec. Pan Bestií mi pripomínal Necromancera z Diabla. Má solídny úder, dokáže aj kúzliť a dokonca sa vie obklopiť pavúkmi, ktorí bojujú miesto neho.
Podľa príbehu a dokonca aj podľa výberu postavy by sa mohlo zdať, že pôjde o výborné hutné RPG-čko, ale nie je to vôbec pravda. Prostredie síce pripomína fantasy, ale nečakajte tu žiadne RPG prvky. Po ukončení levelu máte možnosť si zvýšiť dve (číslom 2) vlastnosti - silu a rýchlosť. Týmito vlastnosťami sa od seba odlišujú aj jednotlivé postavy. Lenže vylepšovanie vášho hrdinu tým pádom stráca na atraktívnosti, lebo ak mám hrdinu zameraného na silu (napríklad Golem alebo Rytier), tak je jasné, že bodíky budem investovať len do sily. Preto nečakajte žiadne zložité mechanizmy. Ak ste očakávali aspoň kúsok RPG-čka, tak vás schladím znovu. Je to čistokrvná akcia, ktorá pohľadom pripomína Diablo a systémom hry zase Quaka 3. Eh, divná kombinácia, že? Takže chodíte s vami zvolenou postavičkou po jednotlivých leveloch a pokúšate sa zničiť nepriateľské postavičky, ktoré sa respawnujú (znovu oživujú) rovnako ako vy. Level je úspešne dokončený, ak nájdete v úrovni magický kľúč a prejdete magickou bránou. Všetko sa to zdá jednoduché ako facka... problém je, že to aj bolí ako facka, ale o tom neskôr.
Boje sú zákerné a rýchle. Nájdete daný počet magických kľúčov a stačí už len skočiť do portálu, keď vás iný hrdina zabije a vy prichádzate o všetky predmety. Vtedy to dokáže nahnevať, ale ako vidíte, akčnosť hry je obrovská a táto vlastnosť hry ju len prehlbuje. Vtedy vám neostáva nič iné, ako počkať si na toho odvážlivca niekde pred portálom a tam ho killnúť. Lenže to zabíjanie zábavné ani tak moc nie je. Postavíte sa k protihráčovi a klikáte. Buď padne jeden alebo druhý. Nečakajte žiadne taktizovanie alebo strategické ťahy. Pekne čelom k sebe klik-klik-klik. Celková akčnosť je navyše umocnená tým, že vaša postavička je nesmrteľná. Ak vás zabijú, nič sa nedeje, za pár sekúnd znovu ožijete a môžete sa veselo pustiť do ďalších súbojov o magické kľúče. Energia vašej postavičky je zastúpená stĺpčekom many. Čudné ale nevadí. Mana, respektíve energia, vám klesá neuveriteľne rýchlo a i ten maličký kúsoček, ktorý vám zostane, vám vezme nejaká malá krysa alebo pavúčik, ktorý sa fláka po levely. Tie potvory hryzú ako o život a nie raz ma dožrali na smrť ;).
Teraz nastala chvíľka, aby som vám niečo prezradil o pasciach, ktoré môžete nachystať protivníkovi. Čo je blbé, robí to aj on vám ;). Topánky vás na istý čas zrýchlia, bomba efektne zabije protivníka, ohnivá pasca je niečo ako mína, odsávač many slúži ako akási ochrana pred neopatrnými hráčmi, ktorí behajú a otvárajú všetky možné truhlice, magnet znehybní nepriateľa, teleport slúži na prenášanie protivníka na nebezpečné miesto. Tak mu treba. A to by sme vlastne mali všetko - a pekne v skratke (ale v pekelne dlhom súvetí). Ja vám radím tieto pasce využívať, lebo bez nich je hra pekelne obtiažna.
A týmto by som mohol uzavrieť túto časť recenzie a vrhnúť sa na hodnotiacu kapitolku, v ktorej vám objasním, prečo hra dostala také hodnotenie, aké dostala. Aj keď sa zatiaľ zdá, že všetko je v najlepšom poriadku.
Grafika: 5 / 10
Nerád kritizujem (chcel som napísať horšie slovíčko, ale to by som bol potom aj ja skritizovaný) grafické spracovanie hry, lebo nie je pre mňa na prvom mieste v hodnotení, ale teraz si musím trošku rypnúť. Spokojne som si sadol doma za fotríkov "kancelársky" komp a hru sa mi nepodarilo rozchodiť kvôli grafickej karte (12 MB Vúdú2 - hra nepodporuje 3dfx karty). Eh, pousmial som sa, veď nevadí, zadrvíme hru na internáte. Keď som však spustil hru, začal som sa smiať až sa mi slzy kotúľali po lícach. Kua, toto využíva niekde 3D akcelerátor? A preboha kde? Grafikou sa hra podobá na Diablo (myslím prvý diel). Neveriacky som sa pozeral na monitor a nadával na prasáckych programátorov, ktorý viditeľne prepískli hardwarovú náročnosť. Keby bola grafika aspoň pekná, nič by som nepovedal. Ale ona je taká nevýrazná, šedá... nudná. Ničím vás neprekvapí a všetky prostredia vám budú pripadať rovnaké. Grafické efekty sú mierne zastarané. Všetko nasvedčuje tomu, že hra mala vyjsť asi pred 2 rokmi, kedy by bola graficky príťažlivejšia. Nemyslite si teraz o mne, že nemám rád jednoduchú grafiku. Ja mám radšej graficky jednoduchšie dielka, ktoré sú však adekvátne hardwarovo náročné. A to vôbec nie je prípad Necromanie, ktorá optimálne beží na 700MHz!!! A to som Diablo II spustil v pohode na P166 a vyzeralo to omnoho krajšie. Niekto to odflákol. Na grafike sa mi maximálne páčili niektoré vtipné hlody tvorcov hry typu: "Orálny sex s kostlivkyňou (žena kostlivca ;) je nebezpečný" a zopár iných. Všetky sú samozrejme napísané krvou, ale vôbec vo vás nevzbudzujú strach. Je to skôr pokus o zlepšenie nálady.
Animácie by som si rozdelil na dve skupinky. Prvá bude intro a ostatné animované sekvencie. Nechcem byť zlý a nadávať na tvorcov hry, ale TO, čo predviedli v intre mi skoro vyrazilo dych. Trápne jednoduché a zaostalé animácie, ktoré vyzerajú neuveriteľne umelo. Ak ste niekedy videli aspoň kúsok normálne spracovaného intra, prípadne filmík typu Ice Age alebo Final Fantasy, tak si prichystajte k hraniu aj pytlík na... blueeee... blueeee. Dobre, už to mám zo seba vonku. Druhá skupina animácií patrí jednotlivým postavičkám a ich pohybom. Nie je to až tak hrozné, ale žiadny klad v tom nevidím. Hrdinovia sa pohybujú toporne, akoby už nevydržali a tak to pustili do gatí. Bieda, bieda, bieda.
Interface: 5 / 10
Celkový interface je zvládnutý celkom fajnovo. Síce zo začiatku budete tápať ako v tme, ale postupne si zvyknete na rozloženie tlačítok (samozrejme, ak dovtedy vydržíte pri hre ;) a už vám nebude pripadať rozvrhnutie tlačítok neprirodzené. Ale na tom sa nedalo nič pokaziť. A teraz prichádza na scénu ovládanie, ktoré je totálne pohnojené. Je to celé neprirodzené a nedokážem vám presne popísať, prečo som to tak cítil. Asi mi celkom nesadlo, ale veľakrát som zhebol práve kvôli ovládaniu. Možno vám to sadne, ale ja som sa cítil nesvoj (nie, nie som žena a nemám práve svoje dni). Tvorcovia hry si mohli vziať príklad z Diabla II, kde je nádherne vidieť, ako má vyzerať jednoduché a prívetivé ovládanie.
Hrateľnosť: 5 / 10
Mám rád Diablo a podobné klony tejto hry. Milujem aj hardcore RPG, ktoré majú ťažisko v príbehu a vývoji postavy. Ale Necromania sa sústredila len na úbohé sekanie a prechádzanie úrovní. Pri pridávaní skúsenosti sa zabavíte asi ako s verejnoprávnou telkou za komančov. Na chvíľkové odreagovanie je to príjemná vec. Pekne vymlátite niekoľko potvoriek a zabávate sa ukladaním pascí, na ktoré postavičky naletia. Alebo si vyhliadnete protivníka, ktorý má všetky kľúče a už beží do portálu, lenže bol trošku neopatrný a nevšimol si, že ste mu nahádzali pod nohy zopár pascí, ktoré ho dokonale zneškodnili. A vy len pozbierate veci a kľúče, ktoré po ňom ostali a spokojne sa presúvate ďalej. Áno, toto vyzerá zábavne, ale vy budete hlavne frustrovaný. Hra je obtiažna (o tom nižšie) a preto vás to celé prestane dosť skoro baviť. Hru potom odinštalujte a máte pokoj (respektíve nadávate, že ste vysolili prachy za takúto blbinu). Lenže chudák recenzent musí hru hrať. A ja som to musel hrať. Vydržal som to dosť dlho. Priznávam sa, že som hru nedohral (a ani po tom netúžim) a už sa k nej nikdy nevrátim. Hra nemá potrebnú atmosféru, ktorá by vás udržala pri monitore. A keď hra nezvládne toto, potom je odsúdená na zabudnutie. A stavme sa, že o tejto hre za pol roka budú vedieť len niektorí recenzenti a hráči, ktorí si túto hru kúpili (a možno ani tí nie).
Multiplayer: 6 / 10
Táto hra je zameraná hlavne na hru viacerých hráčov. Ak hráte sami, veľmi skoro sa dostaví stereotyp a rozčarovanie. Hra po sieti hru aspoň čiastočne vylepšuje a robí hru trošku zábavnejšou. Je to už trošku lepšie, lebo človek je človek a určite sa nechová ako robot. Lenže tu nastáva menší problémik. Neviem, či nájdete niekoho, kto by si s vami chcel zahrať po sieti Necromaniu namiesto Quaka alebo UT... alebo akejkoľvek inej RPG hry ako napríklad Diablo II, Ultima On-line... alebo stratégie ako napríklad Age of Empires, Starcraft...jednoducho Necromania nie je v multiplayeri až taká zlá, ale sú tu desiatky oveľa lepších hier, ktoré sú oveľa zábavnejšie ako Necromania.
Zvukové efekty: 6 / 10
Ozvučenie je priemerné, ale oproti grafickému spracovaniu to je určite lepšie. Vaše postavičky komentujú hru tvrďáckymi rečami typu: "Už mám toho dosť, idem si po teba!" Dokonca som narazil aj na jeden vulgarizmus, ale ten nebudem publikovať. Rovnako sa vám vyhrážajú aj nepriatelia. Je to celkom príjemné doplnenie hry - aspoň postavičky nemlčia. Ostatné veci sú tiež ozvučené - chôdza, kúzla, zbrane. Všetko je to fajn, ale kvalita nebola až taká výborná. To však ani moc nepostrehnete.
Hudba: 6 / 10
Keď som počul po prvýkrát hudobné spracovanie, skoro som spadol na zadok. Celá hudba je ladená gitarovo, ale nečakajte žiadny death-metal (zdravím Majkla a jeho Radiator ;), skôr ide o vybrnkávačky. Hrozne mi to pripomínalo kapelu Zvuky Kukurice. Túto skupinu určite nepoznáte, ale nejde o to. Predstavte si, Santanu s obmedzenými znalosťami akordov. A mali by ste mať živšiu predstavu o hudbe. Neviem, či sa takýto štýl hodí k hraniu. Ja by som skôr uvítal trošku strašidelnejšiu organovú hudbu, ktorá by prechádzala z tichučkých tónov do hlasného burácania. Ale na nič podobné tu nenatrafíme. Ale keď sa nad tým zamyslím - ide o rýchlu akčnú hru, tak to beriem tak, že to potrebuje trošku svižnejšiu hudbu... teda niečo ako ten heavy metal. Napriek tomue je hudba kvalitná, aj keď sa podľa mňa nehodí moc k hre.
Inteligencia & obtiažnosť: 3 / 10
A teraz sa dostávame k ďalšiemu a možno najhlavnejšiemu problému. Inteligencia vašich protivníkov je mierne tupá. Behajú po celej mape a prehľadávajú sudy a truhlice. Neustále sa pokúšajú nájsť kľúče, aby mohli nájsť magický portál, ale vás si skoro vôbec nevšímajú. Iba ak do nich seknete, tak sa otočia a dvomi sekmi vás zabijú. Keď sa mi to stalo po prvýkrát, zobral som to ešte v pohode. Ale keď asi po polhodinke hry som nebol schopný zabíjať protivníkov, začal som si myslieť, že som už totálny kripel. Tak som k tomu posadil aj iných ľudí. Bol som obvinený z pokusu o vraždu ;). Nikomu to moc nešlo a protivníci si s vami robili čo sa im zachcelo. Tak som sa snažil hrať to ďalej, veď nie je možné, aby bola hra až tak nehrateľná. Lenže kým som sa trošku zorientoval na mape, hra sa skončila - niekto prešiel portálom. Tak som skúšal niekoho zabiť, ale neúspešne. A takto to chodilo stále dokola. Občas sa mi podarilo niekoho zabiť, ale to považujem skôr za náhodu alebo božiu ľútosť nado mnou. Pokúšal som sa dávať aj pasce, ktoré občas aj fungovali, ale väčšinou som sa do nich chytil ja, lebo sú neviditeľné. A to je zlé. To je veľmi zlé. Z tohto všetkého nám vyplýva len toľko, že hra je hrozne nezábavná hlavne kvôli prehnanej obtiažnosti.
Záverečný verdikt: 4 / 10
V jednom nemenovanom časopise som čítal tento verdikt: "Taktická akčná hra s dobrým spracovaním, ktorá kladie maximálny dôraz na zábavnosť a multiplayer." Ja by som to trošku zmenil: " Totálne rýchla akčná hra bez štipky taktiky, v podpriemernom spracovaní (s výnimkou hudby), ktorá je totálne nezábavná vďaka obrovskej obtiažnosti a neprirodzenému ovládaniu."
Autor: Ján "Don Cocoton" Kordoš
