BRATISLAVA. Motory bežali trinásť minút a dvanásť sekúnd. Bolo to predposledné brzdenie o pár metrov za sekundu, kľúčový nedeľný manéver asi trojtonového európskeho vesmírneho zariadenia.
Čosi podobné si sonda Rosetta zopakuje aj v stredu a kozmický pútnik sa pokúsi prispôsobiť svojmu cieľu: veľkej kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko.
Prístroj za viac ako miliardu eur k nej vyrazil z Francúzskej Guyany už pred desiatimi rokmi.
„Váži asi tritisíc kilogramov,“ hovorí Ján Baláž, ktorý sa s kolegami zo Slovenskej akadémie vied podieľal na konštrukcii sondy.
Zavolali ich inžinieri z Írska a spoločne vytvorili kľúčový procesor, ktorý zabezpečuje komunikáciu medzi hlavnou sondou a pristávacím modulom Philae. „Aby sme dostali sondu ku kométe, potrebovali sme najsilnejší chemický pohon, ktorý má raketa Ariane 5 a ešte boli nutné aj gravitačné zrýchlenia.“
