Ľahko rozoznáte rozdiel medzi stopami mužov a žien, hovorí antropológ José Carlos Meirelles a ukazuje na stopy na zemi kdesi v brazílskom dažďovom pralese.
V povodí rieky Amazonka, neďaleko hraníc s Peru sa spolu s tímom úradníkov, antropológov i miestnych obyvateľov vydal do džungle, aby hľadal a z diaľky sledoval dosiaľ nekontaktované, možno dokonca neobjavené kmene Indiánov. „S deťmi je to o čosi ťažšie. Chlapci majú dlhšie stopy, no stopy dievčat sú také jemnejšie.“
Tím sa predieral hustým porastom najodľahlejšími oblasťami brazílskeho štátu Acre. Leží na najzápadnejšom okraji krajiny, zakliesnený medzi Peru a Bolíviou. A práve tam, pod ochranou vysokých stromov, sa stále ukrývajú necivilizovaní domorodci.
Odhaduje sa, že len v brazílskej Amazónii dodnes žije zhruba sedemdesiat izolovaných kmeňov. No niektoré z nich majú len posledných pár jedincov.
Bez technológií a vzdelania
Je tohtoročný jún a medzi miestnymi, už čiastočne civilizovanými obyvateľmi na hornom toku rieky Envira sa začínajú šíriť zvláštne správy.
Svedkovia hovoria, že už niekoľko týždňov sa na ich poliach objavuje skupina asi tridsiatich piatich Indiánov, ktorá sa snaží uchmatnúť čosi z ich úrody. Najmenej dvakrát dokonca obyvatelia kontaktujú pomocou rádiovysielačiek – jediného spôsobu, ako sa v takýchto odľahlých oblastiach vôbec dorozumievať - úrady.
Na západ krajiny tak smeruje tím tlmočníkov a vedcov, ktorý má celú situáciu vyriešiť.