BRATISLAVA. Je akýsi iný. Merkúr, prvá a najmenšia planéta našej slnečnej sústavy sa totiž odlišuje od svojich skalnatých súrodencov.
Kým kovové jadro Venuše, Zeme i Marsu tvorí zhruba tretinu hmotnosti planét, v prípade Merkúra to je až 60 percent. Akoby čosi v minulosti celú planétu olúpalo a dnes jej chýba väčšie množstvo kamenistého plášťa.
Zrážky protoplanét
Nová štúdia v magazíne Nature Geoscience možno vysvetľuje, čo je príčinou tejto vesmírnej anomálie. Kľúč sa môže ukrývať v období krátko po vzniku slnečnej sústavy, možno iba sto miliónov rokov po sformovaní nášho hviezdneho disku.
V tom čase sa materiál bezprostredne obklopujúci rodiacu sa hviezdu začal zhlukovať do čoraz väčších objektov, až zostala zhruba dvadsiatka telies veľkých približne ako Mars. A predtým, ako vznikli dnešné kamenisté planéty, sa tieto telesá navzájom zrážali.
Práve veľkosť a smer zrážok určili výslednú podobu nášho planetárneho systému. Tieto zrážky môžu zároveň odpoveď na otázku, prečo je Merkúr taký odlišný.
Erik Sphaug a Andreas Reufer vďaka rôznym počítačovým simuláciám totiž predpokladajú, že práve Mars a Merkúr sú posledné pozostatky po tomto období. Zvyšok objektov sa zrážal a navzájom pospájal do dnešnej podoby.
Trikrát hmotnejší?
Ak by to bola pravda, v takom prípade by podľa magazínu Time bol Mars šťastným telesom, ktoré sa vyhlo všetkým veľkým katastrofickým udalostiam v časoch mladej slnečnej sústavy.
Merkúr sa, naopak, do zrážok dostával často - no mal šťastie na ich smer i uhly. Teleso nárazy prežilo, no tieto nárazy ho prakticky olúpali. Vedci predpokladajú, že pôvodný protoMerkúr mohol byť prinajmenšom trikrát taký hmotný ako ten dnešný.
Pri takýchto zrážkach by Merkúr mohol byť impaktorom a jeho cieľom bola napríklad protoplanéta trochu menšia ako dnešná Zem.