BRATISLAVA. Jedno gesto znamená „zastav". Ďalšie „choď preč" alebo „vylez si na mňa".
Vedci po preskúmaní viac ako piatich tisícok interakcií šimpanzov zistili, že im vo voľnej prírode stačí 66 gest na to, aby dokázali navzájom komunikovať. Podľa štúdie v magazíne Current Biology si takto odovzdávajú takmer dvadsiatku špecifických správ.
Takéto vedomé odovzdávanie správ zvládne podľa BBC okrem šimpanzov iba jediný ďalší druh - človek. Zatiaľ vieme len o šimpanzoch a ľuďoch, ktorí takto komunikujú s konkrétnym jedincom.
Komunikácia medzi zvieratami je v prírode bežná. Kľúčovou odlišnosťou však je, či je správa len akýmsi všeobecným zvolaním, ale je vedomým odovzdaním informácie konkrétnemu jedincovi, od ktorého čosi chceme. A či sa na to používa jediné, ustálené gesto, pokrik či posunok.
„Tou veľkou vecou je, že tu existuje aj ďalší druh, ktorého komunikácia má zmysel a táto vlastnosť nie je u ľudí jedinečnou," hovorí pre britské spravodajstvo Catherine Hobaiterová, ktorá výskum viedla.
„Napokon, šimpanzy sú bližšie príbuzné nám než zvyšku primátov, takže dáva zmysel, že sú nám natoľko podobné."
Samotný výskum pomôže pochopiť, ako sa vyvíjala či vznikala ľudská reč. Otázkou však zostáva, prečo si šimpanzy vystačia len s takýmto relatívne malým počtom gest a posunkov. Prípadne, či biológovia čosi zásadné neprehliadli.
