BRATISLAVA. Druhá polovica kambria bolo celkom nudné obdobie. Zhruba pred 500 miliónmi rokov začal život na Zemi stagnovať a objavovalo sa iba málo nových druhov. No potom sa čosi stalo a na planéte nastala globálna explózia života.
Ďalší kúsok do prvohornej skladačky môže teraz vniesť nález zvláštneho meteoritu z pieskovcového lomu vo Švédsku. Vo vrstve starej približne 470 miliónov rokov už predtým geológovia objavili desiatky fragmentov - takzvaných L chondritov - ktoré patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce kúsky meteoritov na našej planéte.
Okrem nich však podľa štúdie v magazíne Earth and Planetary Science Letters narazili aj na jeden zvláštny kúsok. Neznámy meteorit, ktorého druh je pre súčasnú vedu podľa magazínu New Scientist neznámy. A ktorý môže dať odpoveď na otázku, čo sa vlastne pred stovkami miliónov rokov stalo.
Nález by totiž mohol byť zvyškom po obrovskom kozmickom náraze, ktorý sa odohral niekde medzi Jupiterom a Marsom. V tomto pásme planétok do seba zrejme narazili dve telesá a kým L chondrity sú stopou po väčšom z nich, nový, extrémne cenný meteorit je zvyškom druhého telesa - ktoré sa pri náraze takmer celé vyparilo.
Zvyšky po tejto obrovskej zrážke napokon skrížili našu planétu a predpokladá sa, že na konci kambria a začiatku ordoviku dopadalo na Zem sto- až tisícnásobne viac kozmických telies ako dnes. Vedci predpokladajú, že takéto nárazy mohli vyhladiť časť vtedajšieho života, čím sa otvoril priestor pre evolúciu, a v konečnom dôsledku vznikol aj bohatší a rôznorodejší život na našej planéte.
„Keď už nič iné, tak tento tím identifikoval impaktor, ktorý je zodpovedný za rozpad materského telesa tých L chondritov," hovorí pre New Scientist David Harper z Durhamskej univerzity.
Zrážka dvoch telies bola jednou z najväčších za posledné tri miliardy rokov. Oproti nej bol dopad telesa či telies, ktoré na Zemi vyhladil dinosaury, iba drobnou miestnou epizódkou.
