BRATISLAVA. Stalo sa to vo februári v roku 1987. Najskôr si observatória všimli dávku neutrín prichádzajúcich z kozmu, následne dorazili aj fotóny. V neďalekej trpasličej galaxii Veľký Magellanov mrak vybuchla jasná supernova SN 1987A.
Teraz americký fyzik James Franson z Marylandskej univerzity tvrdí, že táto vybuchujúca hviezda môže zmeniť základný poznatok súčasnej fyziky - že rýchlosť svetla vo vákuu je konštantná a rovná sa presne 299 792 458 metrom za sekundu.
Žiarenie z hviezdy podľa štúdie v odbornom magazíne New Journal of Physics údajne naznačuje, že svetlo sa môže aspoň zdanlivo pohybovať pomalšie.
Franson tvrdí, že fotóny zo supernovy k nám dorazili o takmer päť hodín neskôr, ako mali. Ak to neboli fotóny z iného zdroja, dôvodom mohlo byť, že k nám putovali pomalšie.
Vedec podľa Phys.org navrhuje, že príčinou mohla byť polarizácia vákua, kvantový fenomén, vďaka ktorému by sa putujúci fotón počas svojej cesty na kratučkú chvíľu rozpadal na pár pozitrón a elektrón a následne sa znovu rekombinoval.
Ak by sa to stalo veľakrát, môže to byť vysvetlením zodpovedajúceho zdanlivého spomalenia svetla. Teda v prípade 167 885 svetelných rokov vzdialenej supernovy asi 4,7 hodinového meškania.
Novú hypotézu však treba prinajmenšom niekoľkokrát experimentálne overiť. Einsteinovská fyzika totiž zvládla množstvo testov a ak by sa v rýchlosti svetla mýlila, znamenalo by to radikálny zásah do nášho dnešného chápania vesmíru.
„No predpovedané výsledky sú napriek všetkému v rozumnej zhode s experimentálnym pozorovaním zo supernovy 1987A," bráni sa vo svojej štúdii Franson.
doi:10.1088/1367-2630/16/6/065008
Supernova 1987A, ako ju videl Hubblov vesmírny ďalekohľad. FOTO - NASA
