Úplné zatmenie slnka. FOTO - M. Druckműller, P. Aniol, V. Rušin, Ľ. Klocok, K. Martišek, M. Dietzel / Astronomický ústav SAV
Slnko
Dajte na jedno miesto dostatočné množstvo medzihviezdneho plynu a prachu, najmä vodíka. Poriadne ho potraste a nechajte ďalej pracovať gravitáciu a ďalšie prírodné zákony. Na konci vám zostane hviezda spolu so svojimi planétami. Ak by sme to chceli extrémne zjednodušiť, nejaká takáto je aj podstata nášho Slnka.
V skutočnosti je jeho história oveľa komplikovanejšia a jednotlivé zákonitosti oveľa zložitejšie. Výsledkom však nie sú iba termojadrové reakcie, naša planetárna sústava či život na Zemi, ale napokon aj viac vesmírnych sond, ktoré našu hviezdu stále pozorujú a pomáhajú nám ju pochopiť. Jeden z najfascinujúcejších fenoménov našej hviezdy je napríklad koróna – najvrchnejšia zložka slnečnej atmosféry zloženej z plazmy, ktorú dokážeme poriadne pozorovať iba vtedy, ak samotné Slnko prekryjeme.
Napríklad pri úplnom zatmení Mesiacom, ako vidno na našej snímke. Za takýmto zatmením musia astronómovia cestovať po celom svete, napríklad na tichomorské Marshallove ostrovy. Veľkým úspechom slovenských „slniečkarov“ napríklad bolo, keď záber, ktorého spoluautorom bol Vojtech Rušin z Astronomického ústavu SAV, uverejnil na svojej titulnej strane v roku 2009 prestížny magazín Nature.
Samotná slnečná koróna je pritom plná paradoxov. Tým prvým napríklad je, že táto atmosféra hviezdy trhaná silnými magnetickými fenoménmi je výrazne teplejšia ako samotný povrch Slnka – aspoň v takom zmysle, ako o plynnom povrchu hviezdy môžeme rozprávať. A dodnes poriadne nechápeme, ako je to vôbec možné. Častice slnečnej atmosféry sa pritom šíria aj do najvzdialenejších oblastí heliosféry.
Pri slnečnej erupcii alebo ejekcii koronálnej hmoty dokáže Slnko vyvrhnúť obrovské množstvo hmoty, akýsi oblak nabitých častíc. Chráni nás pred nimi magnetické pole našej planéty, no takýto výron dokáže napríklad znefunkčniť satelity na obežnej dráhe Zeme, prípadne poškodiť sústavy na prenos elektrickej energie či sprostredkovane vplývať aj na človeka. Aj preto astronómovia sledujú našu hviezdu. Chcú lepšie predpovedať jej činnosť a vopred nás pripraviť na prípadné problémy.
Foto: Profimedia
Lienka: rozkošný zabijak
Lienky majú fantastický marketing. Sú jedným z mála druhov hmyzu, ktorý u väčšiny ľudí nevyvoláva automaticky odpor. Možno pretrvala historická vďačnosť za to, že podľa legiend pomohli pred niekoľkými stáročiami zastaviť šírenie škodcov na poliach a uchránili európskych farmárov od hladu.
Možno za ich prítulnosť i všeobecnú obľúbenosť môže na pohľad ťarbavé a prívetivo zafarbené telo. Alebo že údajne dokážu predpovedať počasie.