Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
BRATISLAVA. Bol to vesmír, kde sa počas studenej vojny darilo znižovať napätie medzi veľmocami. V roku 1975 prišlo na orbite k slávnemu spojeniu americkej lode Apollo a sovietskeho Sojuzu. Po konci studenej vojny Rusi a Američania spolupracovali na Mire.
A najžiarivejším príkladom bol v roku 2000 vznik Medzinárodnej vesmírnej stanice. Okrem Rusov a Američanov sa na jej prevádzke podieľajú aj Kanaďania, Japonci a Európania.
Tentoraz však vesmír voči zhoršeniu vzťahov Rusov a Američanov pre krízu na Ukrajine imúnny nezostal.
Na americké sankcie reagovali Rusi hrozbami zastavenia dodávok motorov pre americké rakety, vypnú aj pozemné stanice navigačného systému GPS v Rusku. A hovoria tiež, že nepredĺžia funkčnosť Medzinárodnej vesmírnej stanice.
„Vyzerá to, že ani 400 kilometrov nad Zemou neutečiete geopolitike,“ napísalo BBC.
Len do 2020
Stanica ISS
- Prvé moduly, z ktorých vytvorili Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), vyniesli do vesmíru v roku 1998.
- Prvá posádka prišla v roku 2000, odvtedy je obývaná.
- Nie je jasné, či by ISS dokázala fungovať bez jednej strany.
- Spolupráca na ISS zatiaľ ide normálne. V stredu sa zo stanice vrátili traja astronauti.
Medzinárodná vesmírna stanica ISS by mala byť v prevádzke do roku 2020, no Američania by ju chceli používať ešte ďalšie štyri roky. Vicepremiér ruskej vlády a drsný muž Vladimira Putina Dmitrij Rogozin v utorok večer oznámil, že Rusi s tým nerátajú.
„Plánujeme používať ISS presne do roku 2020,“ povedal Rogozin. Ten má vo vláde na starosti obranný a vesmírny priemysel a jeho meno je takisto na zozname sankcií.
Nie je jasné, či plán nepredĺžiť životnosť ISS je odpoveďou na sankcie, alebo dlhšie očakávanou ruskou stratégiou. Rogozin hovoril, že ISS im berie tretinu rozpočtu na vesmír a svoj výskum chcú zamerať iným smerom.
Americká NASA už v apríli oznámila Rusom, že pozastavuje spoluprácu na vesmírnych projektoch s výnimkou ISS.
Američania sú momentálne od Rusov závislí, keďže nemajú vlastnú raketu, akou by poslali amerických astronautov na orbitu. Kupujú si lístok na ruský Sojuz, jeden let stojí 60 miliónov dolárov. Rakety súkromníkov začnú používať najskôr v roku 2017.
Spojené štáty k sankciám ako zmrazenie kont a zákaz vstupu na územie ruským a ukrajinským predstaviteľom pridali aj zákaz exportu technológií, ktoré využíva ruský zbrojársky priemysel.
Reakcia Moskvy môže ohroziť rakety, ktoré vynášajú na orbitu americké civilné aj vojenské satelity.
Ohrozené satelity
Rusi totiž hrozia, že zastavia Američanom dodávky motorov NK-33 a RD-180. Tie sú ochotní dodávať naďalej iba pod podmienkou, že sa nebudú používať na vynášanie vojenských satelitov, čo sa však deje bežne.
„V tomto sú v súčasnosti Američania silno závislí od ruských motorov,“ povedala pre Financial Times analytička Loren Thompsonová.
Od júna Rusi pozastavia aj prevádzku jedenástich pozemných staníc navigačného systému GPS na území Ruska. Neznamená to, že milióny Rusov nebudú môcť používať tento navigačný systém. Len bude menej presný.
Kremľu sa nepáči, že USA váhajú s povolením rozmiestnenia ruského navigačného systému GLONASS na svojom území.
„Nebude to mať žiadny priamy efekt na používateľov, pretože satelity budú obiehať nad Zemou a vysielať signál,“ povedal pre Rádio Slobodná Európa jeden z tvorcov GPS Bradford Parkinson. Dmitrij Rogozin pohrozil, že ak sa nedohodnú, vypnú pozemné stanice GPS v Rusku natrvalo.
