Satelitný záber dymu z prírodných požiarov na Borneu. FOTO - NOAA
ích biogeochemických cykloch a premenlivosti intenzity slnečného žiarenia sú v tomto ohľade dôležitým faktorom aj prírodné požiare lesov a rašelinísk, ktoré dodávajú do atmosféry množstvo uhlíka, najmä v podobe oxidu uhličitého.
Opätovne to potvrdila britská bádateľka Susan Pageová z University of Leicester a jej piati spolupracovníci z Nemecka a Indonézie. Ako napísali v časopise Nature zo 7. novembra 2002, požiare, ktoré zúrili v druhej polovici roku 1997 vo viacerých indonézskych oblastiach, dodali do atmosféry toľko uhlíka, koľko ho z nej odoberie svetová biosféra za rok.
V roku 1997 panovali v sundskej oblasti veľké suchá spôsobené intenzívnym klimatickým javom El Niňo, jedným z najvýraznejších v 20. storočí. V dôsledku toho vznikli početné požiare pralesa a až 20 metrov hlbokých rašelinísk (nížinné tropické rašeliniská predstavujú jeden z najväčších pozemských zdrojov organického uhlíka tesne pod povrchom).
Susan Pageová a jej kolegovia preskúmali satelitné snímky. Zistili, že zo sledovanej 2,5-miliónhektárovej plochy oblasti Stredného Kalimantanu (Borneo) zhorelo plných 32 percent, z čoho tvorili 91,5 percenta rašeliniská. V teréne overili sondami, že rašelina zhorela do hĺbky 25 až 85 cm. Iba z tejto oblasti sa do atmosféry uvoľnilo 0,19-0,23 gigatony uhlíka, k čomu ešte pridalo 0,05 gigatony uhlíka horenie povrchovej vegetácie. Z extrapolácie na celú Indonéziu im vyšlo, že v roku 1997 sa odtiaľ v dôsledku horenia rašeliny a vegetácie do atmosféry dostalo 0,81-2,57 gigatony uhlíka. To je 13-40 percent strednej hodnoty ročných uhlíkových emisií zo spaľovania fosílnych palív.
Indonézske prírodné požiare v roku 1997 sa v rozhodujúcej miere postarali o najväčší medziročný prírastok atmosférického obsahu oxidu uhličitého od začiatku priamych meraní v roku 1957. Tieto výsledky potvrdzuje aj nezávislá analýza pribúdania stopových plynov v atmosfére tímu Raya Langenfeldsa z austrálskej Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization.
Podľa všetkého teda aj krátkodobé katastrofické prírodné javy na pomerne malej ploche môžu výrazne ovplyvniť globálnu uhlíkovú bilanciu.
