BRATISLAVA. „Na tomto svete nie je isté nič okrem smrti a daní,“ napísal Benjamin Franklin v jednom zo svojich listov. O dane sa dnes stará štát, z ktorých jeden Franklin pomáhal založiť. Smrť je zakódovaná priamo v našich bunkách.
Krvné bunky najstaršej ženy na svete vedcom ukázali, že ľudské telo môže mať zabudovaný tvrdý limit toho, koľko sa dokáže dožiť. Holanďanka Hendrikje van Andelová-Schipperová sa narodila v roku 1890 a dožila sa 115 rokov. Zomrela v roku 2005, no svoje telo odovzdala vede.
Bunky majú hranicu
Tím holandských vedcov teraz zistil, že v čase smrti všetky biele krvinky v jej tele pochádzali len z dvoch krvných kmeňových buniek. Kmeňové bunky v ľudskom tele slúžia ako zdroj, z ktorého sa obnovujú špecializované bunky, prípadne sa vytvoria ďalšie kmeňové bunky
Ľudské telo má napríklad pri narodení 20-tisíc krvných kmeňových buniek. Počas života je v každom momente aktívna približne tisícka, z ktorej sa namnožia všetky krvné bunky. Fakt, že Andelovej-Schipperovej ostali len dve, potvrdzuje, že kmeňové bunky sa môžu úplne vyčerpať.
„Má počet delenia kmeňových buniek hranicu a znamená to obmedzenie pre ľudský život?“ zhrnula pre New Scientist hlavnú otázku vedúca výskumu Henne Holstegeová z amsterdamskej Slobodnej univerzity.
Výskumníci teraz špekulujú, že konkrétne pri krvných kmeňových bunkách by bolo možné odložiť počas života časť buniek a v starobe ich vrátiť späť do tela, kde by slúžili ako čerstvý zdroj.