BRATISLAVA. Predstavte si to ako akési háčiky. Drobné chemické látky na povrchu buniek, vďaka ktorým sa tieto bunky, presnejšie spermia a vajíčko, môžu spojiť – bez nich by vôbec nevznikol život.
Prvú z nich, kľúčový proteín na povrchu samčej pohlavnej bunky objavili až v roku 2005. A odvtedy vedci takmer desaťročie pátrali po jeho samičej obdobe.
Situácia bola zvláštna: odborníci totiž vedeli, že niekde na povrchu veľkej bunky sa takáto bielkovina musí nachádzať. Dokonca narazili aj na niekoľkých favoritov. No až teraz tím biológov takúto látku objavil a opísal v Nature.
Proteín nazval Juno, podľa rímskej bohyne plodnosti a patrónky manželstva.
Spojiť sa
Na začiatku boli špeciálne zhluky samčích proteínov, ktoré vytvoril tím Gavina Wrighta z inštitútu Wellcome Trust Sanger v laboratórnych podmienkach.
Následne vedci sledovali, k akým látkam sa tieto štruktúry na kultúre myších vajíčok prichytia. Narazili tak na špecifický receptor, ktorý dostal čoskoro prezývku Juno. Tým sa však testovanie neskončilo.
Biológovia vytvorili upravené samičky myší bez kľúčových proteínov a hlodavce, hoci inak úplne zdravé, zostali neplodné. Ich vajíčka sa nedokázali spojiť so spermiami. Podobný prípad nastal aj vtedy, ak samčeky zostali bez bielkoviny Izumo 1. Rovnako sa nedokázali rozmnožovať.
„Vyriešili sme dávnu záhadu biológie a našli molekuly vyskytujúce sa na každej spermii a vajíčku,“ hovorí podľa tlačového vyhlásenia inštitútu Wright. „Také, ktoré sa musia spojiť v okamihu, keď nás počnú.“
Dôvodom dlhého pátrania po týchto látkach bola ich zvláštna povaha. Proteíny sa totiž spájajú relatívne slabo, čo sťažovalo samotné hľadanie. Juno má pritom ďalšiu zaujímavú a dôležitú vlastnosť: do štyridsiatich minút po oplodnení zmizne bielkovina z povrchu vajíčka. To zabráni prieniku viacerých spermií - inak by mali embryá priveľa chromozómov a zahynuli by.
Vedci teraz špekulujú, aké praktické dôsledky by mohol mať tento objav. Poslúžiť totiž môže nielen pri presnejšej liečbe neplodnosti, ale môže viesť aj k novým druhom antikoncepcie.
Nová antikoncepcia?
Ak by napríklad mala žena problémy otehotnieť, mohli by sa jej urobiť testy na prítomnosť Juno a následne zvoliť vhodnú metódu umelého oplodnenia, pri ktorej by sa spermia vložila priamo do vajíčka. Pri lepšom pochopení systému Juno - Izumo 1 by zase dokázali odborníci vytvoriť látky, ktoré by bránili splynutiu spermie a vajíčka.
„Bude užitočné vedieť, koľko žien má vajíčka bez tohto proteínu,“ dodáva pre Guardian odborník na umelé oplodnenie Allan Pacey zo Sheffieldskej univerzity.
„No druhý a možno pravdepodobnejší dôsledok bude zistiť, či dokážu vyvinúť lieky, či vakcíny, ktoré by mohli blokovať prácu proteínu Juno či Izumo 1. Mohlo by to viesť k novej nehormonálnej antikoncepcii nielen pre ľudí, ale aj pre iné druhy cicavcov.“
