BRATISLAVA. Všade samé mužské brady. Akoby sa po rokoch stalo módou nosiť zarastenú tvár. No hovorí nám tento vizuálny trend niečo o biológii? A skrýva sa za ním nejaká univerzálna zákonitosť platná vo svete evolúcie?
Vedci už dlhšie predpokladajú, že nezvyčajnosť môže v nebezpečnom svete prírody predstavovať výhodu.
Platí to podľa magazínu Science napríklad v prípade gupiek, kde predátori skôr neútočia na jedince sfarbené inak než väčšina rybičiek. Vďaka tom sa lepšie šíria „nezvyčajné" farby, ktoré napokon začnú dominovať a celý cyklus sa zopakuje.
Podobnú zákonitosť teraz antropológovia otestovali aj u ľudí. Presnejšie, na mužských bradách.
Otázku totiž môžeme zjednodušiť nejako takto: sú bradatí muži príťažlivejší preto, že zarastený chlap je jednoducho vždy viac sexy, alebo to je iba preto, že bradatí muži sú iba náhodnou výnimkou?
Tím evolučných biológov preto vytvoril experiment. Dobrovoľníkom nechali vedci postupne rásť bradu a priebežne ich za rovnakých podmienok fotili.
Následne snímky 36 mužov ukazovali 1453 heterosexuálnym a bisexuálnym ženám a 213 heterosexuálnym mužom. Pointou však podľa štúdie v odbornom magazín Biology Letters bolo, že snímky rôzne zamiešali.
V niektorých setoch tak prevažovali bradatí, v iných zase oholení dobrovoľníci. Ak by platilo, že brady sú zaujímavé samy osebe a vždy, nezáležalo by na ich výskyte v jednotlivých sériách fotiek.
Výsledok však ukázal podobný fenomén, ako v prípade rybičiek. Ak boli bradatí relatívne vzácni, javili sa hodnotiacim skupinám až o dvadsať percent atraktívnejší. A keď brady prevažovali, atraktívnejšími sa ukazovali dohladka oholení muži.
Výsledok je tak jasný: aj u ľudí platí selekcia na základe výskytu. A svoju úlohu hrá aj v prípade brád, bez ohľadu na kontext.
