LONDÝN, BRATISLAVA. Nie je to dobré miesto na archeologický výskum. Padajúce útesy odkrývajú a zase poškodzujú jednotlivé vrstvy, neustály dážď a prílivy mora neďaleko východobritského Happisburghu poškodzujú akékoľvek nálezy, ktoré už po pár týždňoch zničia. Vedci nikdy nevedia, koľko času im vlastne príroda dožičí.
Keď sa však minulý rok v máji Martin Bates prechádzal po miestnej pláži, všimol si zvláštne preliačiny. Zvedavý archeológ sa rozhodol lepšie preskúmať stvrdnuté sedimenty, do ktorých sa pustilo more.
Zistil, že vyzerajú ako stopy ľudí - lenže to by vzhľadom na vek týchto vrstiev znamenalo, že vznikli veľmi dávno. Presnejšie, niekedy pred 800-tisíc až milión rokmi. Výskum to napokon potvrdil: toto boli dosiaľ najstaršie stopy praľudí mimo Afriky. A už koncom mája ich zničilo more.
Vyspelí prapredkovia
Vedci našťastie zachytili na fotografiách a videu takmer päťdesiatku stôp. Asi dvanásť z nich zostalo natoľko zachovaných, že dokázali určiť podrobnosti - týmto miestom sa pred zhruba miliónom rokov prechádzalo päť jednotlivcov. Bol medzi nimi jeden muž a dve až tri deti.
„Vieme, že takéto sedimenty majú v tej oblasti vyše 800-tisíc rokov,“ hovorí pre National Geographic Nicholas Ashton, prvý autor odbornej štúdie v online magazíne PLoS One. „Takže keď sa ukázalo, že toto sú stopy, museli byť staršie ako čokoľvek okrem nálezov z kolísky ľudstva, z Afriky.“
Nie je to prvý podobný nález. Už objav kamenných nástrojov z roku 2010 naznačil, že v tomto regióne žili dávni predkovia človeka. Dostali sa tak na sever podstatne skôr, než väčšina odborníkov predpokladala. A zvládli pritom drsné podmienky, keďže v tom čase bol severovýchod Anglicka studenší a vládlo tam počasie, ktoré pripomínalo dnešnú Škandináviu.
Znamená to, že pravdepodobne príslušníci druhu Homo antecessor sa prispôsobili takémuto chladu alebo boli kultúrne vyspelejší, než si myslíme. Archeológovia špekulujú, či si už nezhotovovali primitívne ochranné odevy, nepoužívali oheň či si aspoň nevytvárali úkryty proti silnému vetru.
„Možno mali viac telesného tuku,“ dodáva pre BBC Chris Stringer z londýnskeho Prírodopisného múzea. „Zatiaľ však nemáme žiadne dôkazy.“
Boli spriaznení
Príslušníkov Homo antecessor sme dosiaľ poznali zo španielskych jaskýň v oblasti Atapuerca, kde paleoantropológovia objavili nielen nástroje, ale aj pozostatky tohto záhadného predka človeka.
Tento druh zrejme zmizol niekedy pred 600-tisíc rokmi a v Európe ho nahradil človek heidelberský, zrejme náš priamy predok, z ktorého sme sa vyvinuli my aj neandertálci. Tí v Británii žili až do doby niekedy pred 40-tisíc rokmi.
„S istotou však môžeme povedať, že tí dávni ľudia v Británii sa presúvali spoločne,“ uzatvára pre Phys.org spoluautorka výskumu Isabella De Groote, ktorá vytvorila zo stôp trojrozmerné modely. „Takže to naznačuje, že boli nejako spriaznení.“
