BRATISLAVA. Dennis Aabo Sorensen natiahne ľavú ruku, nahmatá pohár a napije sa. Nepotrebuje sa pozerať, pohár cíti. Nebolo by to nič zvláštne, ak by o ľavú ruku pred desiatimi rokmi neprišiel pri nehode.
Dánova ruka je prvá umelá končatina na svete, ktorá dokáže priamo do mozgu prenášať pocit hmatu. Končatinu, ktorú vytvoril tím talianskych, švajčiarskych a nemeckých vedcov, testovali približne mesiac. Výsledky zverejnili v časopise Science Translational Medicine.
Priamo na nervy
Mechanicky nie je ruka prevratná, jej senzory sú však napojené priamo na nervovú sústavu pacienta.
Vstupné dáta sa pomocou zložitých algoritmov v reálnom čase pretvárajú do elektrických signálov, ktoré mozog interpretuje ako hmat. Vďaka tomu Sorensen rozozná tvar či tvrdosť objektov.
„Zmyslová spätná väzba je neuveriteľná, cítil som veci, aké som nezažil viac ako deväť rokov. Keď som držal objekt, dokázal som rozoznať, či je mäkký, tvrdý, štvorcový alebo okrúhly,“ citoval Dána portál Sky News.
Ruku mu zobrali
Tím lekárov najprv dobrovoľníkovi implantoval štvoricu elektród na zostávajúce nervy ruky. Začiatkom januára na elektródy pripojili ruku, ktorá pomocou softvéru komunikuje priamo s nervovou sústavou pacienta.
Končatina fungovala výborne, no keďže systém neprešiel klinickými skúškami, musia lekári elektródy po skončení testovania odstrániť. „Človek po amputácii prvýkrát získal hmat v reálnom čase od umelej končatiny,“ komentoval prelomový úspech jeden z členov výskumu Silvestro Micera.
Aj napriek úspešnému testu potrvá podľa odhadov približne desať rokov, kým sa podobné končatiny dostanú na trh. Vedci sa teraz sústreďujú na to, aby elektroniku systému zmenšili a vtesnali priamo do končatiny.
Súčasný model je káblami pripútaný k okolitým počítačom. Prvé roky po uvedení na trh bude končatina drahá. S postupným zlacňovaním elektroniky by však mala jej cena klesať.