BRATISLAVA. Má byť veľká asi ako naša planéta a obiehať približne v rovnakej vzdialenosti okolo hviezdy, ktorá sa bude ponášať na Slnko. Pri hľadaní druhej Zeme vo vesmíre predpokladáme, že práve tá naša je ideálnym príkladom na existenciu života.
Vedci v štúdii v magazíne Astrobiology naznačujú, že možno nehľadáme na správnom mieste. Mali by sme sa pozrieť inde a ideálnym kandidátom môže byť kozmický sused. Hviezda Alfa Centauri B a prípadná exoplanéta, ktorá okolo tohto telesa krúži.
Láskavejšie miesta
V súčasnosti astronómovia pátrajú po planétach, ktoré sa nachádzajú v takzvanej obývateľnej zóne. Je to vzdialenosť od materskej hviezdy, pri ktorej by sa mohla na povrchu exoplanéty nachádzať voda v kvapalnom skupenstve. Prihliada sa tiež na samotnú veľkosť exoplanéty.
„No nik sa dosiaľ nedotkol otázky, či iné miesta nemôžu byť k životu láskavejšie,“ hovorí pre magazín New Scientist spoluautor štúdie René Heller. „Napríklad hviezda, ktorá dokáže udržať planétu v obývateľnej zóne sedem až desať miliárd rokov.“
Vedci preto k veľkosti planéty a obývateľnej zóne pridali ďalšie kritériá. Pri hľadaním vhodného miesta na prípadný život napríklad gravitáciu hypotetickej planéty či jej vnútornú štruktúru.
Model naznačil, že takéto superobývateľné svety budú o malý kúsok väčšie ako Zem, trochu staršie a pravdepodobne budú obiehať oranžových trpaslíkov - veľmi stabilné hviezdy, ktoré sú menej hmotné ako Slnko. Jednu máme hneď za vesmírnym rohom, Alfa Centauri B.
Iné tvory
Pri tejto hviezde už poznáme kandidáta na exoplanétu. Neleží však v obývateľnej zóne, svoje slnko obehne zhruba za tri dni a na prípadný život na ňom zrejme nie sú podmienky. Pozorovania však už ukázali, že planéty sa v hviezdnych systémoch takmer nevyskytujú osamotené. Preto je pravdepodobné, že pri hviezde vzdialenej ani nie štyri a pol svetelného roka ležia ďalšie telesá.
Ak by neďaleko Alfa Centauri B krúžil nejaký superobývateľný svet, prípadný život by sa mierne odlišoval od toho pozemského. Na planéte plytkých morí a ostrovov s vyššou gravitáciou by zrejme rástli nižšie rastliny a na súši žili menšie zvieratá. Vo vzduchu by sa však pohybovali väčšie tvory. Faktom však je, že rádioastronómovia tam dosiaľ nenašli umelý signál.