SME

Je príliš teplo, do polovice januára už nenasneží

Meteorológovia na budúci týždeň predpovedajú teploty až do 13 stupňov.

Bielu na fotografiách zo Slovenska nehľadajte.Bielu na fotografiách zo Slovenska nehľadajte. (Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

BRATISLAVA. Na tri krále zima stále, znie jedna z ľudových pranostík. Tento rok sa nepotvrdí a nezvyčajne teplé januárové počasie pretrvá aj po víkende.

Meteorológ Peter Jurčovič hovorí, že pre hlbokú tlakovú níž nad Atlantikom k nám od juhu a juhozápadu prúdi teplý vzduch a najvyššie denné teploty budú na niektorých miestach Slovenska aj budúci týždeň presahovať desať stupňov Celzia. Počasie bude prevažne podobné ako dnes, na veľkej časti územia bude zamračené alebo hmlisto.

Predpovede nepotešia ani lyžiarov, výdatnejšie zrážky, ktoré meteorológovia očakávajú v nedeľu, sa na sneh nepremenia. „V priebehu dňa by mohlo napršať aj viac ako desať milimetrov zrážok, čo by pri chladnejšom počasí stačilo aj na 15 až 20 centimetrov snehu,“ vraví Jurčovič.

Teplo aj na umelý sneh

Zlom by podľa neho mohol nastať v polovici januára. Hoci prízemné teploty na juhu by stále mali byť mierne nad a na severe iba mierne pod nulou, atmosféra sa ochladí a zrážky by sa mohli konečne začať meniť na sneh.

Záver decembra a začiatok januára je v tejto sezóne taký teplý, že väčšina lyžiarskych stredísk nedokáže ani umelo zasnežovať. Lyžuje sa len tam, kde stihli snežné delá pustiť na plný výkon ešte pred Vianocami.

„Zatiaľ sa u nás stále lyžuje, aj keď musíme zjazdovku upravovať a sneh presúvať z miest, kde je ho viac, na miesta, kde chýba,“ vraví marketingová manažérka Salamandra rezortu v Banskej Štiavnici. „Denne niekoľkokrát pozeráme predpoveď a modlíme sa, aby sa zlepšila a nemuseli sme stredisko uzavrieť.“

Vysoké teploty trápia aj poľnohospodárov. „Príroda sa už niekde začína správať ako na jar, pomaly začínajú rašiť púčiky na niektorých rastlinách, čo by v prípade neskorších mrazov mohlo pôsobiť ich vymŕzanie a nižšiu úrodu,“ vraví Stanislav Nemec zo Slovenskej pôdohospodárskej a potravinárskej komory.

Obávajú sa aj premnoženia škodcov a holomrazov. „Ak polia nebudú prikryté snehom a udrú mrazy, vymrznú aj zasiate oziminy.“

Skalický vinár Alojz Masaryk hovorí, že nezvyklé teploty ohrozujú i vinohrady. „Skoršie odrody sa už budia, ak nám potom zmrzne polovica vinohradu, budúcoročná úroda môže byť slabá.“

Ohrozený je aj záver ročníka 2013. Kým vlani zbierali Vinárske závody v Topoľčiankach posledné hrozno na kvalitné ľadové víno 2. decembra, v tejto sezóne strapce stále visia. Bobule na ľadové víno možno zberať, až keď teplota niekoľko dní za sebou klesne na mínus sedem stupňov.

Sucho i povodne

„V bobuliach sa stráca voda a stúpa cukornatosť, takže výdatnosť môže byť nižšia,“ hovorí Adam Žilík z Vinárskych závodov.

Ak by mrazy neudreli dlhšie, strapce môže ohrozovať aj hniloba alebo škodce.

Klimatológ Milan Lapin varuje, že na podobné problémy by sme sa mali pripraviť. „Za uplynulých 133 rokov sa u nás oteplilo o 1,8 stupňa a iba nepatrne sa znížili úhrny zrážok, no už evidujeme značné dôsledky meniacej sa klímy,“ hovorí.

Otepľovanie sa podľa neho prejavuje najmä znižovaním vlhkosti pôdy i meniacim sa režimom prietokov riek a snehových pomerov, zvyšuje sa riziko náhlych povodní, ale aj dlhotrvajúceho sucha.

Už evidujeme dôsledky meniacej sa klímy

Naliehavé sa ukazuje prebudovanie protipovodňovej ochrany a dobudovanie nových zdrojov vody, hovorí klimatológ MILAN LAPIN, vedúci Oddelenia meteorológie a klimatológie na FMFI UK.

Podľa novej štúdie v Nature sa do konca storočia oteplí najmenej o tri až štyri stupne. To je pesimistickejšia vízia, ako navrhol v poslednej správe IPCC. Je nová štúdia správna?

Scenáre globálneho oteplenia vplyvom ľudských aktivít sa zakladajú na odhade rozsahu vplyvu človeka na klimatický systém Zeme (emisia skleníkových plynov a aerosólov do atmosféry, zmeny vo využívaní krajiny....), ktorý nie je do budúcnosti presne známy (má určitý rozptyl možných hodnôt) a od citlivosti klimatického systému na zmeny základných faktorov (tu je tiež určitý rozptyl možných hodnôt globálneho oteplenia). Globálne oteplenie o 3 až 4 °C do konca 21. storočia v porovnaní s priemerom v období 1961-1990 je v hornej polovici modelových výpočtov (stredný odhad je okolo 2,5 °C, maximum je až na úrovni 6 °C). Nie je možné brať do úvahy zmeny prirodzených faktorov podieľajúcich sa na klimatických zmenách (slnečná a vulkanická aktivita...), pretože ich vývoj v rámci jedného storočia nie je možné odhadnúť.

Je teda svet pripravený na takéto oteplenie?

Globálne oteplenie o viac ako 2 °C (v priemere na celej Zemi) sa už považuje za veľké riziko predovšetkým pre prirodzené ekosystémy a také spoločenstvá ľudí, ktorí existujú v priamej závislosti od prírodných podmienok (predovšetkým v chudobných rozvojových krajinách).

Kto sa dokáže prispôsobiť?

Človekom ovplyvňované ekosystémy (poľnohospodárske a im podobné) a spoločenstvá ľudí v krajinách s rozvinutou ekonomikou sa úspešnejšie adaptujú aj na väčšie zmeny klímy, vyžiada si to ale značné náklady v závislosti od regiónu, čo bude spomaľovať ekonomický rozvoj.

Aké dôsledky môže mať takáto zmena klímy?

Najzávažnejšie dôsledky rýchlej zmeny klímy súvisia so zmenami všeobecnej atmosférickej cirkulácie s možným posunom suchých a vlhkých regiónov na Zemi do nových polôh. Najdôležitejšiu úlohu pri tom zohrá zrejme rýchlejšie oteplenie Arktídy ako tropického pásma na Zemi. S tým bude súvisieť aj zvýšenie koncentrácie vodnej pary v atmosfére a zväčšenie premenlivosti počasia, čiastočne aj kvôli zoslabeniu západného zonálneho prúdenia v miernych šírkach severnej pologule.

To znamená čo?

Zjednodušene sa dá povedať, že na miestach, kde bolo doteraz občasné sucho, bude oveľa častejšie a tam, kde boli občasné povodne, budú tiež častejšie. Zvyšovanie hladiny svetového oceánu je závažný problém, no bude postupovať veľmi pomaly (určite menej ako 100 cm za storočie), teda ešte na úrovni adaptačných schopností ľudí na Zemi. Dosť veľký význam bude mať zrejme aj introdukcia nových biologických druhov, vrátane patogénov, z teplých regiónov do iných oblastí.

Aké dôsledky by mohli mať zmeny na Slovensku?

Slovensko je krajina s rozvinutou ekonomikou, no charakter infraštruktúry a existujúce prírodné pomery môžu znamenať určité riziko vo viacerých sektoroch, ak bude zmena klímy príliš rýchla.

Napríklad?

Za uplynulých 133 rokov sa u nás oteplilo o 1,8 °C, iba nepatrne sa znížili úhrny zrážok (viac na juhu územia) a už evidujeme značné dôsledky meniacej sa klímy. Znižuje sa vlhkosť pôdy, mení sa režim prietokov riek a aj snehové pomery, posúvajú sa vegetačné pásma, zvyšuje sa riziko náhlych povodní, ale aj dlhotrvajúceho sucha. Na naše územie sa dostal celý rad nových biologických druhov, vrátane škodlivých pre ekosystémy a človeka. Potrebujeme síce menej energie na kúrenie, no značne vzrástla potreba klimatizácie interiérov a dopravných prostriedkov.

A keby sa otepľovanie zrýchlilo?

Ak by sa otepľovanie klímy ešte zrýchlilo (horný odhad je o 4 °C do roku 2100), tak by sa zrejme uvedené problémy prejavili ešte výraznejšie. Adaptácia na rýchlu zmenu klímy by mohla zaťažiť našu ekonomiku dodatočnými nákladmi a tým spomaliť jej ďalší rozvoj. Ako veľmi naliehavé sa ukazuje prebudovanie protipovodňovej ochrany a dobudovanie nových zdrojov vody na elimináciu dôsledkov očakávaných suchých období.

Dosť nákladná bude aj rekonštrukcia obytných a iných budov na podmienky teplejšej klímy. Poľnohospodári sa zrejme adaptujú pomerne operatívne na zmeny v pestovaní plodín. Lesy sa správajú konzervatívnejšie, tam sa dajú očakávať väčšie škody v súvislosti s meniacou sa klímou. Adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu sú aj predmetom 6. Národnej správy SR o zmene klímy (2013), ktorú koordinovalo MŽP SR.

Tomáš Prokopčák

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu