SME

Na Marse objavili jazero. Mohol tam byť život

Vesmírne vozidlo Curiosity narazilo na Marse na organické stopy spred miliárd rokov. Ich pôvod je nejasný.

Curiosity ešte nedoputovalo do cieľa a už dokázalo,že na Marse boli podmienky vhodné na život.Curiosity ešte nedoputovalo do cieľa a už dokázalo,že na Marse boli podmienky vhodné na život. (Zdroj: NASA/JPL–Caltech/MSSS)

HOUSTON, BRATISLAVA. Vozidlo sa pomaly sunie po studenom a prašnom povrchu planéty. Od pristátia prebehol nejaký čas a tento cieľ vlastne ani nie je v pôvodnom pláne.

Skôr akási dočasná odbočka na dlhom putovaní k vysokej hore Aeolis Mons, štítu týčiacemu sa viac než päť kilometrov nad okolitým povrchom krátera. Vznikol postupne, vďaka rôznym geologickým vplyvom za dve miliardy rokov a mohol by byť ideálnym miestom na skúmanie dávnej histórie Marsu.

Americký rover Curiosity však musí ešte predtým absolvovať výlet. Preto pôjde do Yellowknife Bay, trochu preskúma okolie a začne vŕtať pár centimetrov pod povrch.

Z niekoľkých dní sa napokon stanú mesiace. Vesmírne vozidlo narazilo na pozostatky po marsovskom jazere a to jazero malo podľa nových štúdií v magazíne Science pred rokmi vodu, ktorú by sme pokojne mohli vypiť. A poskytovalo dokonalé podmienky na prípadný život.

Organické molekuly

Curiosity nie je misia, ktorá mala objaviť na Marse mikróby. Vlastne vôbec nemala pátrať po mimozemšťanoch, vozidlo mohlo nanajvýš ukázať, či na Marse boli obývateľné podmienky – túto úlohu rover zvládol už v priebehu mesiacov.

Lenže možnosť na prežitie a skutočné stopy po živote sú dve radikálne odlišné zistenia. Preto sa Curiosity zavŕtal, aj keď aspoň plytko, pod povrch červenej planéty.

Kľúčom sú organické látky, konkrétne uhlík. Bez tohto základného chemického prvku nejestvuje na Zemi žiaden život. Stopovanie organických molekúl je tak logickým krokom pri pátraní po živote na akomkoľvek inom mieste v kozme. Problémy sú však dva: organické látky vznikajú aj úplne prirodzenými procesmi. A vďaka kozmickému žiareniu sa na nechránenom povrchu Marsu rozkladajú. Vesmír ich ničí.

Lenže Yellowknife Bay sa ukázal ako šťastné miesto. Nielenže ílovité minerály naznačovali, že táto oblasť bola kedysi niekoľkokilometrovým jazerom. Pred ničiacim žiarením ju chránila dvojmetrová vrstva, ktorú zrejme miestny vietor odkryl len pred tridsiatimi až sto miliónmi rokov. Náhoda chcela, že práve sem prišlo Curiosity.

„Naša misia nabrala úplne nový smer,“ hovorí pre magazín Science John Grotzinger z amerického Caltechu, ktorý na vesmírnej misii spolu so stovkami kolegov pracuje. „Začali sme pripravovať cestu vedúcu k úmyselnému výskumu organickej hmoty.“

Jazero jestvovalo pred viac ako tromi miliardami rokov.

Kľúčový uhlík

Curiosity nesie na palube malé chemické laboratórium. To znamená vzorky preosiať, vložiť, zahriať a zistiť, čo sa z nich odparí. A či medzi tým všetkým nebudú stopy po organickej hmote. Boli.

„Toto je spaľovanie organického uhlíka, priatelia,“ vykríkol vtedy jeden z členov tímu prístroja SAM, ktorý vzorky analyzoval. „Analýzy materiálov čoraz viac dokazujú vysokú mieru obývateľnosti,“ potvrdzuje SME aj Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.

Vedci najskôr nevedeli vylúčiť, či za dobrou správou nie je znečistenie ešte zo Zeme. No ďalšie a ďalšie pokusy ukázali, že takmer všetky stopy po organickej hmote museli pochádzať z Marsu. Prvé priame vrty pod povrchom inej planéty našej sústavy tak dokázali, že Mars nie je chudobný na organiku. Aspoň nie tak, ako naznačoval prach nazbieraný na povrchu.

Navyše, uhlíka z podložia bývalého jazera bolo tak veľa, že v prípade komét či iného prirodzeného geologického procesu by sme sa pohybovali skôr na hornej, teoreticky vôbec možnej hranici. Ale stále možnej, preto sa nedá povedať, že Curiosity narazilo na stopy po vzdialenej biológii.

„Flagrantný dôkaz života na Marse sa dodnes nenašiel,“ dodáva Baláž.

Ak by však na Marse v čase existencie jazera niekedy pred tri a pol miliardami rokov existoval život, takéto mikróby by sa museli živiť kameňmi – prežívali by vďaka procesu chemolitotrofie, keď baktérie získavajú energiu z anorganických látok.

Hľadanie života

„Ak sa vrátite ku skalám, ktoré majú aj na Zemi miliardy rokov, bude veľkou raritou, ak narazíte na fosílie trebárs jednobunkových mikroorganizmov,“ zdôrazňuje pre BBC Grotzinger. „Zvyčajne nájdete, aj to len náhodou, organické pozostatky molekúl. Keď sa bunky rozpadnú, zanechajú po sebe veľké molekuly, ktoré prezradia existenciu života.“

Nevieme, či Curiosity na tieto stopy narazil. Ale NASA už zmenila cieľ misie a rover odštartuje lov práve na organiku. A bude hľadať také miesto na Marse, ktoré dlho čosi chránilo, no relatívne nedávno došlo k ich odkrytiu. Ani objav komplexnej organickej chémie však nebude jednoznačným dôkazom. Vždy bude existovať možnosť, že takéto látky vznikli bez mikróbov.

„Curiosity totiž nie je misia na objavenie života,“ dodáva Grotzinger. Ján Baláž však pridá, že budúci dôkaz života by ho neprekvapil. „Fosílne dôkazy možno nájde.“

Vedecké články v Science nájdete po kliknutí.

Jozef Masarik: Môže to naznačovať prítomnosť života na Marse

Želám výskumníkom, aby výsledkom bolo objavenie života na Marse, hovorí SME Jozef Masarik z Univerzity Komenského. Sám sa podieľal na vesmírnych misiách NASA.

Čo Curiosity objavilo na Marse?

Curiosity objavil, že v minulosti, a to dokonca nedávnej boli vhodné podmienky na život na Marse. Na základe datovania pomocou draslík-argónového chronometra datoval kameň z oblasti, v ktorej sa pohybuje, na vek podobný veku Zem. Pomocou vzácnych plynov určil vek, od kedy sú tieto kamene na povrchu, na 60 - 100 miliónov rokov - čo je z geologického hľadiska krátky čas. Navyše tam boli nájdené organické molekuly, čo môže indikovať prítomnosť života na Marse aj v súčasnosti.

Život na Marse?

Problémy však sú dva. Prvý je ten, že nevieme, či tie organické zlúčeniny si tam nepriniesol zo Zeme rover. To sa bude ďalej skúmať. Druhý problém je, že organické zlúčeniny vznikajú rôznymi spôsobmi a nemusia vždy jednoznačne znamenať prítomnosť života. Ja želám výskumníkom, aby oba problémy jednoznačne vyriešili a aby výsledkom bolo objavenie a potvrdenie života na Marse v minulosti alebo aj teraz.

Myslíte si teda, že na Marse bol či stále je život?

Moja odpoveď je na obidve otázky áno. Na druhej strane som však presvedčený, že jeho prítomnosť sme ešte nedokázali, aj keď verím, že Curiosity je k tomu blízko.

Prečo život inde vo vesmíre hľadáme?

Lebo nás zaujíma, či sme vo vesmíre sami, alebo nie. Uspokojujeme si tým svoju zvedavosť.

Prečo?

Tým, že hľadáme či život niekde, či niekde sú podmienky na jeho vznik, skúmame vlastne aj to, ako sa vyvinul život na Zemi. Poznávame tým aj našu minulosť a takisto aj našu budúcnosť, pretože podmienky na život na Zemi sa menia a možno v budúcnosti sa budeme musieť niekde presťahovať. Tam kde na to budú vhodné podmienky.

Tomáš Prokopčák

Ján Baláž: Nebudem prekvapený, ak sa dôkazy života nájdu

Slnečná sústava je primalá na to, aby sa dal stopercentne vylúčiť prenos života medzi dvoma planétami, hovorí Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.

Myslíte si, že Curiosity objavil stopy po živote či narazil na prirodzený proces?

Analýzy materiálov z prieskumných vrtov stále viac a viac dokazujú vysokú mieru “obývateľnosti” niekdajšieho marťanského prostredia pre život. V zásade mohol na Marse život vzniknúť, prípadne sa zachytiť kontamináciou zvonku rovnako, ako to prebehlo na Zemi. Z hľadiska vedy, vznik života sám o sebe je prirodzeným procesom, bez ohľadu na to, kde prvotne vznikol. Dodnes však nevieme, aké náročné sú podmienky, ktoré by vznik života nejakým spôsobom “garantovali”. Flagrantný dôkaz života na Marse sa však dodnes nenašiel.

Myslíte si teda, že na Marse bol či stále je život?

Keďže jasné dôkazy zatiaľ nie sú, je to stále len otázkou názoru či intuície. Osobne nebudem prekvapený, ak sa dôkazy o živote skôr-neskôr nájdu. Fosílne dôkazy niekdajšieho života možno už nájde aj Curiosity. A ak sa nájdu fosílne stopy blízko povrchu, skoro určite existuje nejaká forma života hlbšie pod povrchom.

Prečo chceme hľadať život inde vo vesmíre?

Život je veľmi ťažko pochopiteľný fenomén nášho vesmíru, úvahy o ňom nás skoro vždy dovedú k najzákladnejším filozofickým otázkam. Jednoducho sa snažíme pochopiť, ako príroda pracuje. Prípadné objavenie života na Marse však ešte stále nebude jednoznačným dôkazom, že život tam vznikol nezávisle od toho pozemského.

Prečo?

Slnečná sústava je primalá na to, aby sa dal stopercentne vylúčiť prenos života medzi dvoma planétami, prípadne že došlo k súčasnej kontaminácii z vonkajšieho zdroja.

Tomáš Prokopčák

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu