BRATISLAVA. Stalo sa tak niekedy pred viac ako stovkou miliónov rokov. Dávny strom vyprodukoval relatívne veľký kus živice. A v tejto živici uviazol hmyz, ktorý sa snažil uniknúť. Pri tomto úniku zo živice zanechal za sebou prehistorický šváb stopy a v nich objavil medzinárodný tím vedcov náznaky po potrave.
Odborníci predpokladali, že príslušník dnes už vyhynutej čeľade Blattulidae nebude príliš výnimočný. Odhadovali, že šváb sa živil podobnou potravou ako jeho vtedajší príbuzní. Keď však tím pod vedením Petra Vršanského z Geologického ústavu SAV použil synchrotrónovú röntgenovú mikrotomografiu - aby vytvoril trojrozmerný model švába a jeho potravy - zostal zaskočený.
Mláďatko švába malo vo svojich útrobách nielen drevo, ale to drevo bolo natrávené tak, že ho už niekto predtým jedol. Vedci našli prvý dôkaz o tom, že šváby sa v druhohorách živili trusom dinosaurov. A nielen to, už vtedy vytvárali relatívne pokročilé spoločenstvá.
Kľúčové drevo
Tá otázka je pritom relatívne stará. Ak dinosaury konzumovali rastlinnú potravu a v tých časoch ešte nejestvovali mravce a muchy či chrobáky, ktoré sa živia výlučkami, ako to, že pôda nebola pod všetkým tým trusom úplne sterilná? Čo vo vtedajšom ekosystéme prebralo úlohu dnešných čističov?
„Pôda, samozrejme, mŕtva nebola,“ hovorí pre SME paleontológ a odborník na praveký hmyz Vršanský. „A to asi aj vďaka týmto odstraňovačom, čo sme našli. Ale pravda je, že až do vrchnej kriedy, teda pred približne pred sto miliónmi rokov, žiadne trávy neexistovali.“
Našťastie, vedcom poslúžilo drevo. Samotný rozklad dreva v tráviacich traktoch vôbec nie je triviálna záležitosť. Častice dreva preto môžu slúžiť ako dobrý spôsob na skúmanie, čo sa v dávnych ekosystémoch dialo.
„Takýto rozklad je, na naše šťastie, jedna z najzložitejších vecí v prírode,“ vysvetľuje Vršanský, ktorý je prvým autorom štúdie v magazíne PLoS One. Jej spoluautormi sú aj Slováci Ľubomír Vidlička z Ústavu zoológie SAV a Patrik Vagovič z japonskej univerzity v Tohoku.
„Pri šváboch a termitoch, ktoré sú ich potomkami, je takýto rozklad zabezpečovaný symbiotickými mikroorganizmami, ktoré sa šíria medzi príslušníkmi populácie.“
Ak sú v tejto populácii príslušníci viacerých generácií, navzájom sa, napríklad pri starostlivosti o potomstvo, nakazia užitočnými mikróbmi. A to je druhé zásadné zistenie výskumu: šváby boli už v tom čase extrémne spoločenské tvory. Možno dokonca organizované do spoločenstiev podobne ako dnes trebárs mravce či práve termity.
Návyky zostali
Asi dvojmilimetrové mláďa švába uväznené v jantári pochádzalo z hranice medzi Sýriou a Libanonom. Slovenskej časti tímu preto pomáhali miestni vedci, ktorí získali samotné vzorky.
Výskum je však ďalším dôkazom, že šváby boli v dobách dinosaurov zrejme najrozšírenejším hmyzom v mnohých oblastiach. A aj keď čeľaď Blattulidae dnes už nejestvuje, niektoré návyky švábom zostali dodnes.
Magazín National Geographic, ktorý o slovenskom výskume tiež píše, pripomína, že dodnes existujú druhy švábov, ktoré sa živia trusom. A ten trus pochádza od vtákov, priamych potomkov pravekých jašterov.
DOI: 10.1371/journal.pone.0080560
Tajomstvo nášho úspechu
Peter Vršanský píše, ako sa jeho výskum podaril.
Náš výskum, ktorý zaujal aj šéfku európskej vedeckej exekutívy a najprestížnejšie svetové média, sa podarilo dokončiť vďaka súhre neuveriteľných okolností.
Bola to kombinácia terénneho výskumu vo vojnou zmietaných oblastiach s pokojným prostredím pracovísk v Európe. Kombináciou systematického štúdia s použitím obyčajnej lupy a najmodernejšieho miliardového synchrotronu. Chirurgicky presného merania so širokým kontextom. A výsledkom zostala priekopnícka štúdia.
Bolo to spojenie „udržiavajúceho“ financovania z nášho grantového programu VEGA (a tento rok APVV), ktoré nám umožnilo prežiť, s extenzívnym – viac ako dvestotisíc eur - financovaním od nemeckých daňových poplatníkov.
Úlohu zohral špičkový medzinárodný tím, Slováci pracujúci v zahraničí a trošku politických konexií. A, samozrejme, nedeformované kritické uvažovanie, úzka špecializácia a široké encyklopedické znalosti.
Tá 125 milión rokov stará vzorka nás mnoho naučila. Matne viditeľná fosília nám objasnila niečo, čo sme si dosiaľ nevšimli i čosi, čo dnes vidíme veľmi jasne, ale čomu nerozumieme.
Výskum jediného mláďaťa švába tak ukázal na princípy, ktorými obrovské dinosaury ovplyvňovali celé ekosystémy - a to aj po svojom vyhynutí. Odpovedala na otázku, ako vznikli štáty hmyzu, či dinosaury kráčali po čistej zemi, a prečo ich z výlučkov nevznikli masy látok analogické rope alebo uhliu.
Peter Vršanský
