WASHINGTON, BRATISLAVA. Do oddelenia vedeckej fantastiky prišiel rovnako, ako mnohokrát predtým. V miestnej verejnej knižnici si chlapík v džínsoch a červenom tričku sadol a pripojil sa na verejnú wi-fi. Zrazu všetci tí ľudia naokolo, muži aj ženy v civilnom oblečení ani nie tridsaťročného mladíka obstúpili, zobrali mu notebook a zatkli ho.
Utiahnutý Ross Ulbricht mal totiž aj druhý život - ako Dread Pirate Roberts viedol neslávne známy Silk Road, ktorý sa za dva roky stal zrejme najväčším čiernym internetovým trhom s drogami. A ktorý sa pred úradmi ukrýval na takzvanom deep webe, temnom internete mimo pohľadu bežných surfujúcich.
Veľká časť webu
Deep web
Je veľká časť, možno väčšina internetu, ktorý nevidia bežné vyhľadávače.
Súčasťou tohto druhého internetu je nielen napríklad Facebook, ale aj množstvo nelegálnych trhov.
Ponúkajú tam drogy, zbrane, falošné doklady či dokonca nájomné vraždy.
Najznámejším miestom bol Silk Road (znovu ho spustili 6. novembra).
V skutočnosti je to nepresné označenie. Ten takzvaný „druhý" internet, weby a databázy, ktoré nevidia, presnejšie, neindexujú bežné internetové vyhľadávače, totiž nie sú len nejakou perifériou súčasného internetu.
Môžu dokonca tvoriť jeho väčšinu – a sú to nielen rôzne diskusné fóra, do ktorých sa dostanete len po zadaní hesla a Google ich obsah zvonku akoby nevidí.
„Je to len množstvo dát, ktoré nie je priamo k dispozícii komukoľvek a hneď,“ vysvetľuje Peter Košinár, výskumník spoločnosti Eset. „ Tieto údaje nie sú viditeľné pre internetové vyhľadávače a sú vlastne súčasťou deep webu. Vezmime si dokonca ako príklad Facebook.“
Súčasťou deep webu sú však aj iné miesta: rôzne servery či webstránky, na ktoré sa dostanete len cez ďalšie služby: napríklad také, ktoré vám zaručia takmer dokonalú internetovú anonymitu. Ako Tor.
To radi využívajú kriminálnici a na niektorých takýchto miestach sa tak dá zohnať prakticky čokoľvek. Od drog, cez zbrane či detskú pornografiu. Sú dokonca miesta, kde sa dá objednať vražda a zaplatiť za ňu tak, že finančnú transakciu nikto nevystopuje.
Jedným z týchto miest bol aj Ulbrichtov Silk Road, ktorý podľa amerických úradov za dva a pol roka vygeneroval tržby za viac ako miliardu dolárov. A zďaleka nebol jediným takýmto miestom.
„Najpopulárnejšie skryté služby sú zjavne protizákonné,“ hovorí Tomáš Zaťko, riaditeľ bezpečnostnej spoločnosti Citadelo. „Obrovské množstvo ľudí však pochádza z diktatúr a napríklad Tor používajú ako nástroj slobody slova a na obchádzanie cenzúry.“
Čierne kybertrhy
Odhaduje sa, že len za posledný rok sa zdvojnásobil počet ľudí, ktorí používajú nástroje ako Tor, I2P či Freenet. Dôvodom môžu byť informácie o americkom vládnom špehovaní internetu či odpočúvaní telefónov.
„Je dobré, ak vzhľadom na rozsah plošného špehovania jestvuje výrazná protiváha,“ myslí si Zaťko.
No za nárastom popularity týchto služieb môže byť aj čoraz väčší presun kriminálnikov na internet, kde svoje operácie dokážu lepšie skrývať – odhaduje sa, že na čiernych webových trhoch sa ročne otočia miliardy dolárov.
„Je vcelku uveriteľné, že veľká časť kriminálnych aktivít sa odohráva skôr na deep webe,“ zdôrazňuje Košinár. „Teda skôr, než na nejakej verejne dostupnej časti internetu.“
Silk Road totiž nebol jediným miestom, krátko po zatknutí Ulbrichta ohlásil svoj koniec ďalší nelegálny web Atlantis zo strachu, že úrady sú blízko k jeho vypnutiu.
Black Market Reloaded, možno najväčší konkurent Silk Roadu, kde sa predávali aj zbrane, sa krátko po konci Ulbrichtovej kriminálnej verzie eBay-u dokonca pokúsil prebrať väčšinu jeho zákazníkov i predajcov. Čoskoro nato však unikla časť kódu a ruský administrátor nelegálneho trhoviska sa rozhodol Reloaded zavrieť.
Takéto internetové trhy môžu fungovať vďaka bitcoinom, virtuálnej anonymnej mene a práve anonymizačným službám ako Tor. Pritom úlohou Toru nemalo byť uľahčiť život zločincom.
Naopak, dodnes väčšinu nákladov služby platia americké úrady, najmä ministerstvo zahraničia a ministerstvo obrany. Službu totiž využívajú disidenti v rôznych krajinách, ale aj vládni agenti či vojaci.
Nedá sa vypnúť
Keď americké úrady zatkli zakladateľa Silk Roadu, ani zďaleka nerozvrátili temný web. A dodnes zrejme neprelomili ani anonymizačné nástroje ako Tor.
„Vypnúť deep web je skoro nemožné,“ dodáva Košinár. „Znamenalo by to napríklad, že aj vlády by museli kompletne zverejňovať všetky svoje informácie.“
Rossa Ulbrichta, v džínsoch a červenom tričku chytili v sanfranciskej knižnici tradičnou cestou. Zatkli ho priamo pri čine, s počítačom, ktorý ho rovno usvedčoval. A neskôr získali aj prístup k jeho peniazom – desiatkam miliónov dolárov v bitcoinoch.
Ulbricht totiž v niektorých prípadoch použil svoje práve meno a posielal viaceré e-maily, ktoré ho spojovali s aktivitami na nelegálnom trhovisku. Podľa magazínu Time si dokonca objednal vraždu od nastrčeného agenta FBI a úrady zachytili zásielku falošných preukazov, ktoré smerovali z Kanady na Ulbrichtovu adresu. Spravil chyby.
Samotné čierne trhy sú pritom len kúskom, i keď najviditeľnejším druhého, hlbokého internetu. S nimi, ale aj podobne ukrývanými servermi a fórami s detskou pornografiou vlády v súčasnosti prehrávajú a zrejme sa to tak skoro nezmení.
„Nie je to jednoduché, ani technicky ani politicky,“ tvrdí Zaťko. „Štátom sa podarilo vypnúť konkrétne služby a zatknúť údajných prevádzkovateľov. No použité technológie sú decentralizované, ich bezpečnosť sa zlepšuje a rovnakú sieť môže rozbehnúť ktokoľvek.“
Deep web však nie je iba miestom pre kriminálnikov. A kým budú jestvovať ľudia obávajúci sa špehovania či hľadajúci súkromie z čias, keď bol internet ešte mladým a divokým miestom, prípadne firmy ako Google nezistia, ako takéto časti internetu vo svojich vyhľadávačoch zachytiť, zrejme tak skoro nezmizne.
