BRATISLAVA. Bol rok 2000 a tím gruzínskych archeológov práve narazil na kúsok čeľuste. Ani nie sto kilometrov od Tbilisi, na mieste, ktorým sa prehnali moslimovia aj kresťania a ktoré obývali moderní ľudia už v bronzovej dobe, sa tím Davida Lordkipanidzeho ponáral do stále hlbších a hlbší vrstiev.
Bohaté dejiny náleziska Dmanisi boli totiž iba nedávnym začiatkom príbehu, ktorý sa na tomto mieste začal písať už niekedy pred dvomi miliónmi rokov. A ktorý svoje zásadne pokračovanie odkryl o päť rokov neskôr, v roku 2005.
„Bolo to vlastne na moje narodeniny, 5. augusta," spomína si pre magazín National Geographic Lordkipanidze. Paleoantropológovia vtedy nenarazili len na nejaký obyčajný kus dávnej kosti. Objavili lebku, zvláštnu a čudnú, ktorá akoby nikam nepatrila.
Tento nález, neoficiálne prezývaný Lebka číslo 5, by teraz mohol rozvrátiť niektoré tvrdenia a dávnej histórii našich prapredkov.
Táto lebka a ďalšie štyri nálezy z oblasti a relatívne zanedbateľného časového rozpätia totiž naznačujú, že niekoľko rôznych druhov pračloveka vôbec nemusí byť niekoľko rôznych druhov. Možno je to jediný druh, jedna priama vývojová línia, na ktorej konci sme dnes my.
Tri druhy? Asi iba jeden
Predpokladá sa, že prapredkovia človeka, Človek zručný (H. habilis) či vzpriamený (H. erectus) sa rozšírili prakticky po celom svete. Vedci však zvyčajne predpokladajú aj to, že sú to rôzne druhy nášho rodu, ktorý sa objavil niekedy pred približne dva a pol miliónmi rokov.
Z relatívne primitívnych príbuzných našich primátích príbuzných sa postupne vyvinul tvor, ktorého dnes nazývame moderným človekom. Teda my.
Vedci však zároveň tvrdia, že táto cesta mala rôzne odbočky, druhy, ktoré v nejakom čase zmizli z povrchu sveta alebo ich vytlačili iné.
No nový nález podľa štúdie v prestížnom magazíne Science naznačuje, že evolúcia mohla v našom prípade fungovať podstatne priamočiarejšie. A niektoré z týchto „rôznych" druhov – konkrétne Homo habilis, Homo erectus a Homo rudolfensis vôbec nemuseli byť odlišné.
Mohli to byť len prirodzené variácie v rámci jediného druhu. A kľúčom k tomuto tvrdeniu je práve Lebka číslo 5 z Dmanisi.
„Toto je totiž najkompletnejšia lebka dospelého jedinca z tohto obdobia," zdôrazňuje pre magazín Nature spoluautorka štúdie Marcia Ponce de León z Antropologického inštitútu a múzea vo švajčiarskom Zürichu.
Bežné odchýlky
Kľúčom k takémuto tvrdeniu je však viacero nálezov. Okrem lebky z roku 2005 vedci na mieste našli ďalšie štyri pozostatky. Pochádzajú z obdobia v rozpätí tisícok rokov a, čo je podstatne dôležitejšie, vykazuje odlišné znaky.
Lenže zase nie natoľko, aby sme museli hovoriť o rozdielnych druhoch - presne naopak. Ich odlišnosti sa štatisticky prakticky zhodujú s tými, aké medzi sebou dnes vykazujú jednotliví ľudia alebo trebárs šimpanzy. Jednoducho, sú to prirodzené odlišnosti v populácii.
„Zvádza to hovoriť o nich ako o rôznych druhoch," komentuje nálezy aj neurobiológ Christoph Zollikofer, ďalší spoluautor štúdie. „Lenže my vieme, že títo jedinci pochádzajú z tej istej lokality a toho istého geologického obdobia. Takže v princípe mohli reprezentovať jedinú populáciu jediného druhu."
Príliš vysadení na lebky
Vedci tvrdia, že ak to platí pre nálezy z jedinej oblasti, rovnako to platí aj o všetkých odlišnostiach pri rôznych druhoch rodu Homo.
Ak takéto rozdiely vykazuje druh z Dmanisi, je načase domnievať sa, že rôzne druhy praľudí vôbec nie sú rôzne druhy - ale jeden a je v princípe jedno, ako ho nazveme.
„Ako množstvo iných nálezov, aj tento je prínosom k tomu, čo už vieme," hovorí paleoantropológ Robert Foley z univerzity v Cambridge. „A výsledok tejto analýzy musí zmeniť spôsob, akým vedci premýšľajú o pôvode a množstve anatomických variácií u skorých ľudí."
Vedci však zdôrazňujú, že nový výskum automaticky neznamená, že sa zavrhnú predchádzajúce poznatky. Ani že sa od zajtra budú prepisovať učebnice.
Lordkipanidzeho tím sa možno príliš zameral na lebky, ale do úvahy nevzal ďalšie významné znaky - napríklad anatómiu tela, spôsob chôdze, schopnosť pohybovať sa na stromoch a na zemi.
„Predpokladajú, že dôvodom, prečo ľudia tvrdia, že tu bol viac ako jeden druh raného rodu Homo, je tvar lebky," uzatvára Bernard Wood z americkej univerzity Georgea Washingtona. „Lenže to nie je pravda."
