Jeden ohlas na náš výskum rastlín v rádioaktívnej černobyľskej oblasti ma veľmi prekvapil.
Ozval sa novinár z amerického populárno-vedeckého časopisu Astrobiology Magazine, ktorý je zameraný na astrobiológiu, čiže vedu zaoberajúcu sa životom mimo našej planéty.
Pre vedca je vždy povzbudzujúce, ak sa niekto o výsledky výskumu zaujíma. Ale tento novinár ma zaskočil: vraj aký vzťah už len môže mať náš výskum rastlín v Černobyli so skúmaním života mimo našej planéty?
Rádioaktivita a semienka
Ale istá súvislosť tu predsa len existuje. Novinára zaujal náš vedecký článok, kde sme opisovali výsledky analýzy ľanových semien rastúcich v rádioaktívnej černobyľskej oblasti.
Výskumu sme uverejnili vo vedeckom časopise Environmental Science and Technology v roku 2010 a čoskoro nám teraz vyjde v inom vedeckom časopise jeho voľné pokračovanie.
Článok v Astrobiology Magazine rozoberá náš výskum z trošku iného pohľadu. Je totiž veľmi prekvapujúce, že oblasť kontaminovaná rádioaktivitou v černobyľskej oblasti nie je púšťou, ale je plná života.
To znamená, že rastlinstvo sa vedelo prispôsobiť permanentne zvýšenej úrovni radiácie. No a značná radiácia existuje aj vo vesmíre - radiácia je aj na povrchoch iných planét, napríklad Marsu, kde je prítomná vo väčšej miere ako na Zemi, ktorú chránia magnetický štít a ozónová vrstva.
Rastliny na Marse
Práve osídľovanie Marsu je tá zaujímavá otázka. Ak by k nemu došlo, tak musíme zabezpečiť obnoviteľný zdroj potravín, čiže inými slovami bude treba pestovať rastliny v „marsovských skleníkoch“.
A tieto skleníky nebudú tak dobre chránené proti radiácii ako obytné priestory.
Preto marsovské rastliny budú musieť byť do istej miery odolné proti radiácii. Náš prebiehajúci výskum rastlín v rádioaktívnej černobyľskej oblasti sa tak vlastne pokúša odpovedať aj na otázku, ako to rastliny vôbec dokážu.
Aj slovenské výsledky by tak raz mohli položiť základy pre výskum rastlín, ktoré by boli vhodné na osídľovanie Marsu.
Autor: Martin Hajduch, biológ
