BRATISLAVA. Objavil sa pred šiestimi rokmi. No bol natoľko čudný, že astronómovia najskôr predpokladali, že to môže byť iba nejaká chyba prístrojov. Prípadne sa jedná o signál z našej vlastnej planéty, ktorý sa na rádioteleskopoch javil inak.
Odvtedy vedci pátrali po podobných udalostiach. Po štyroch rokoch výskumu teraz Dan Thornton z Manchesterskej univerzity narazil na podobné rádioudalosti.
V krátkom okamihu sa pri nich podľa štúdie v magazíne Science uvoľnilo ohromné množstve energie, ktoré následne zachytia naše teleskopy.
Ukryté v starších dátach
Tieto ultrakrátke rádiové záblesky, ktoré trvajú iba tisíciny sekundy, pravdepodobne pochádzajú z iných galaxií.
Vedci ale predpokladajú, že ak by sme dokázali sledovať celú oblohu, na podobnú udalosť by sme narazili zhruba každých desať sekúnd.
„Toto je jeden z najdôležitejších rádioobjavov za posledné desaťročia," hovorí pre magazín Nature Scott Ransom z amerického Národného rádioastronomického observatória. Na výskume sa nepodieľal.
Rôzne rádiosignály z ďalekého kozmu poznajú odborníci už dlho. Ultrakrátke signály spoza Mliečnej cesty sa však až donedávna nepodarilo preukázateľne objaviť.
Práve Thornton však v roku 2007 tvrdil, že na jeden narazil. A teraz sa mu po preskúmaní starších záznamov z austrálskeho rádioteleskopu Parkes podarilo objaviť ďalšie štyri. Preleteli vzdialenosť päť až desať miliárd svetelných rokov.
Záhadný magnetar?
Aj keď vedci presne nevedia, čo je príčinou podobných rádiosignálov, predpokladajú, že tento kozmický jav má na svedomí nejaký menší, vysokoenergetický objekt.
Dobrým kandidátom by podľa Nature mohol byť magnetar, neutrónová hviezda s extrémnym magnetickým poľom.
„Magnetary dokážu v milisekunde uvoľniť viac energie, než naše Slnko za 300-tisíc rokov," tvrdí v tlačovom vyhlásení Manchesterskej univerzity Matthew Bailes, spoluautor štúdie. „Sú preto hlavným kandidátom pre tieto výbuchy."