WASHINGTON, BRATISLAVA. Hádzať predmety tak rýchlo ako človek nedokáže žiadny iný primát. To z ľudí urobilo lepších lovcov a umožnilo vyvinúť sa do dnešnej podoby.
Všetko je to vďaka ramenu, ktoré uchováva energiu pri napínaní podobne ako prak. Také sú závery výskumu Neila Roacha z Univerzity Georgea Washingtona.
Schopnosť hádzať z ľudí urobila lepších lovcov, čo im poskytlo bohatší jedálny lístok, prechod na ďalší typ stravy a tým aj výhodu oproti iným živočíšnym druhom.
Hádž, budeš zdatnejší
Človeku narástlo väčšie telo a mozog, mal viac detí a mohol osídliť územia, ktoré mu inak neposkytovali dosť potravy. Roach podľa New York Times však dodáva, že stále ide o teóriu, ktorá si vyžaduje ďalší výskum.
Vývojové zmeny v podobe voľnejšieho ramena a otáčania v páse spôsobili podľa Roacha rozdiel oproti ostatným primátom.
Človek sa tak postupom času špecializoval na hádzanie. Roach si myslí, že tak ako my dokázal hádzať už Homo erectus.
Tu sa jeho názor rozchádza so Susan Larsonovou z Univerzity Stony Brook v New Yorku, ktorá tvrdí, že hádzať ako dnes dokázal človek pred stovkami tisíc rokov, nie pred dvoma miliónmi, keď žil Homo erectus.
Na podobné závery by boli potrebné zachované skameneliny. Taký komplikovaný problém, ako je fungovanie ramena pri hode, si podľa Larsonovej vyžaduje pohľad na telo ako celok.
Uchovávanie energie pri napínaní svalov v ramene označila za „veľmi románovú interpretáciu“. Ide o nový silný teoretický model, nie definitívnu odpoveď.
Čo hádzali?
Daniel Lieberman z Harvardovej univerzity citovaný BBC dopĺňa, že treba nájsť, čo predchodcovia ľudí pred dvoma miliónmi rokov hádzali.
Z toho obdobia sa nenašli nijaké zbrane. Už vtedy mal človek možno telesné schopnosti na hranie bejzbalu či kriketu. Ich pravidlá mu mozog dovolil vymyslieť až v posledných tisícročiach.
