BRATISLAVA. Malá škatuľka, ktorá nebude vážiť viac ako kilo, má byť prvou slovenskou družicou na obežnej dráhe Zeme.
Dovnútra smú iba súčiastky, ktoré odolajú extrémnym teplotám, otrasom a žiareniu. Najdôležitejší bude palubný počítač, umožní spojenie s pozemnou stanicou.
Prvý čisto slovenský satelit vyvíjajú študenti Žilinskej univerzity a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v spolupráci so Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity (SOSA).
Tím už rokuje s firmou SpaceX, aby jej raketa vyniesla slovenský satelit do vesmíru.
Vesmírny projekt pred pár dňami získal podporu ministerstiev školstva a dopravy. Zo štátneho rozpočtu naň dajú spolu 89 700 eur.
Družicu vypustia do konca budúceho roka, vraví hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák. Konštruktéri takí optimisti nie sú. „Do vesmíru by mohla letieť na jeseň 2015 alebo jar 2016,“ odhaduje predseda SOSA Jakub Kapuš.
Mladí vedci majú s družicou veľké plány. Chcú merať radiáciu vo vesmíre, jej vplyv na deformáciu polovodičových súčiastok. „Chceme skúmať aj magnetický pól Zeme, ktorý sa posúva a vie o tom málo ľudí,“ hovorí doktorand STU Juraj Slačka.
Do satelitu by radi dostali aj malú kameru, aby urobila obrázky Zeme či Mesiaca.
Plus mínus 400 stupňov
Umelá družica
- pôjde o prvý čisto slovenský satelit,
- okolo Zeme by mal obiehať asi tri až sedem mesiacov,
- letieť by mal najneskôr na jar 2016,
- má skúmať radiáciu či magnetický pól Zeme,
- mohol by poslať aj zábery našej planéty či Mesiaca,
- na vývoji pracujú dve univerzity a združenie SOSA,
- štát vyjde na takmer 90-tisíc.
Družica by mala mať rozmery 10 x 10 x 10 centimetrov a po obvode solárne panely.
„Výzvou je už jej zostrojenie, pretože na strane, kde na ňu bude svietiť slnko, bude plus 200 až 250 stupňov, na odvrátenej strane mínus 100 až 150 stupňov,“ opisuje Kapuš extrémy, s ktorými sa musia pri jej návrhu vyrovnať. Konštrukciu zatiaľ plánujú vyrobiť z hliníka.
Spoločnosť SpaceX robí aj pre NASA, zásobuje Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Let je najdrahšou položkou. „Vyniesť jeden kilogram na nízku obežnú dráhu stojí zhruba 65tisíc,“ hovorí Kapuš.
Družicu chcú nechať vypustiť vo výške 400 kilometrov nad Zemou. Hranica vesmíru je medzinárodne uznaná od sto kilometrov.
„Keďže vo vesmíre je vákuum, okolo Zeme bude krúžiť hybnosťou, ktorú bude mať na začiatku vypustenia,“ vysvetľuje Slačka. Na obežnej dráhe by mohla vydržať tri až sedem mesiacov.
„Ovplyvňuje to zvyšková atmosféra, ktorá ju bude spomaľovať, až napokon satelit v atmosfére zhorí,“ pridáva Kapuš.
Vedci predpokladajú, že s družicou dokážu nadviazať spojenie tri až štyrikrát denne na desať minút, ktoré budú mať na prenos dát.
Čo bude úspechom? „Budem spokojný, keď sa nám aspoň raz ozve z vesmíru. Aj projekty za 15 miliárd dolárov dokážu za pár sekúnd zhorieť,“ komentuje Slačka.
Štát chce podporiť záujem
Ministerstvo školstva tvrdí, že projekt vzbudí záujem o vesmírny výskum. „Môže prispieť ku konkurencieschopnosti slovenských podnikov prostredníctvom inovatívnych tovarov a služieb,“ povedal Kaliňák.
Ministerstvo dopravy odsúhlasilo peniaze, keď dostalo list rektorky Žilinskej univerzity.
„Od projektu si sľubujeme, že podporí mladých ľudí, ktorí majú záujem o technické študijné smery a Slovensko demonštruje záujem a pripravenosť podieľať sa na podobných projektoch,“ odpísal hovorca ministerstva Martin Kóňa.
Pred vyše štrnástimi rokmi letel do vesmíru prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. Ruskofrancúzskoslovenská posádka odštartovala na stanicu Mir 20. februára 1999. Bellov let trval sedem dní, bol 385. človekom vo vesmíre.
Slovensko vyšiel jeho vedecký program Štefánik naplánovaný za vlády Vladimíra Mečiara z HZDS na 15,6 milióna korún, sumu si Rusi odpísali zo svojho dlhu.
