SAN FRANCISCO, BRATISLAVA. Nemusíte byť občanom USA, aby sa FBI a Národná bezpečnostná agentúra (NSA) mohli vŕtať vo vašom súkromí.
Podľa tajnej správy majú štátne agentúry neobmedzený prístup k dátam uloženým na serveroch popredných internetových firiem. Neobmedzene, aby ich mohli denne spracúvať.
Šéf amerických tajných služieb James Clapper postoj úradov obhajuje. Podľa BBC tvrdí, že zverejnenie praktík napáchalo nenapraviteľné škody.
Tajná správa
Washington Post po prevalení kauzy sledovania telefonátov občanov USA informovali o tajnom dokumente, s ktorým disponuje od apríla tohto roka.
Ide o 41-stranovú prezentáciu, ktorá vyhodnocuje aktivity utajeného projektu PRISM. Ten zastrešuje monitoring súkromných údajov a komunikácie na serverov USA - aj keď zrejme priamo nezbiera konkrétne dáta od používateľov. Skôr je schopný po dotaze nájsť požadované informácie.
Prezentácia pochádza z vysokopostavených dôveryhodných zdrojov denníka.
Projekt, ktorý bol spustený v roku 2007, postupne podľa prezentácie podporili partneri Microsoft, Yahoo, Google, Facebook, PalTak, YouTube, Skype, AOL a Apple.
Agentúry si tak samé spracúvajú dáta bez toho, aby im museli prevádzkovatelia služieb vytvárať prehľady. Projekt stojí americkú vládu ročne približne 20 miliónov dolárov.
Spoluprácu odmietajú
Microsoft, Google, Facebook a Apple svoju účasť v tajnom programe PRISM odmietajú. Tvrdia, že vládnym agentúram sprístupňujú informácie iba v rozsahu predpísanom zákonmi, o čom informujú aj vo svojich priebežných správach pre verejnosť.
Podľa ich prehľadov ide iba o čiastkové sady dát, ktoré vo väčšine prípadov neobsahujú obsah komunikácie.
„Zákaznícke údaje poskytujeme iba vtedy, ak na to obdržíme právne záväzný príkaz alebo súdny rozkaz, ale nikdy nie na dobrovoľnom základe," odpovedala SME spoločnosť Microsoft.
„Okrem toho, pri špecifických prípadoch a identifikátoroch postupujeme vždy v súlade s vyžiadanými príkazmi. Ak má vláda obsiahlejší národný dobrovoľný bezpečnostný program pre zber zákazníckych údajov, neparticipujeme na ňom.“
Proti takýmto praktikám sa ohradila aj spoločnosť Google. „Google veľmi dbá o bezpečnosť dát svojich používateľov. Používateľské dáta poskytuje vláde len na základe platných právnych noriem, pričom každá takáto žiadosť je dôkladne preverená," tvrdí pre SME firma.
„Z času na čas počujeme, že sme vytvorili pre vládu akési „zadné dvierka“ do našich systémov, ale Google v žiadnom prípade takéto „zadné dvierka“, ktoré by umožňovali prístup k súkromným používateľským dátam, nemá.“
Sledujú aj ľudí z iných krajín
Bez ohľadu na to, či ide o dôveryhodný dokument alebo nie, spoločnosť otvára diskusie týkajúce sa súkromia osobných dát, ktoré spotrebitelia zverujú prevádzkovateľom služieb. Kým diskusie prebiehajú v rovine etiky a práva, o ochrane súkromia šifrovaním sa hovorí iba okrajovo.
Americký kongresman Mike Rogers a šéf výboru na kontrolu spravodajských služieb tvrdí, že napríklad sledovanie telefónnych záznamov bolo legálne. Navyše, vďaka nemu v krajine zabránili najmenej jednému teroristickému útoku. Odmietol však uviesť podrobnosti.
Atraktívnosť spočíva v tom, že služby internetových gigantov presahujú hranice USA a dáta či komunikácie v mnohých prípadoch prechádzajú centrálnymi uzlami v USA.
Vďaka tomu je možné získať prístup k informáciám jednoduchšie a lacnejšie ako aktivitami spravodajských služieb v cudzine. To by mohlo znamenať porušovanie súkromia občanov iných krajín.
Správa hovorí o tom, že len v priebehu minulého roka vzniklo zo spracovania dát takmer 1500 správ pre Biely Dom.
"Systém nemožno použiť náhodou," tvrdí podľa BBC Clapper. "A to voči žiadnemu občanovi Spojených štátov, ani nikomu, kto sa nachádza v USA."
Majú slúžiť na skôr sledovanie podozrivej aktivity zo zahraničia. Aj keď však občania USA nemajú byť primárnym cieľom, podľa Washington Post sa sleduje aj množstvo domácej komunikácie.
Informoval o tom server TheRegister.
Najzáhadnejšia agentúra sliedi najviac
Národná bezpečnostná agentúra, ktorá zbiera údaje z internetu, je najväčšia svojho druhu. Vie sa o nej len málo.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Existuje už od roku 1952, no na verejnosti sa o nej začalo hovoriť až o dvadsať rokov neskôr. Jej rozpočet, ale aj počet zamestnancov zostáva záhadou. Niektorí hovoria, že v nej pracuje 30-tisíc ľudí, iné zdroje hovoria až o stotisíc zamestnancoch.
Národná bezpečnostná agentúra (NSA) má aj vďaka tomu jednu výstižnú prezývku – No Such Agency, teda žiadna iná agentúra. Ide pri tom o najväčšiu spravodajskú agentúru na svete. Spadá pod ministerstvo obrany a získať o nej informácie nie je ľahké, pretože mnohé sú prísne utajené.
Jej cieľom od začiatku bolo sledovať a vyhodnocovať spravodajské informácie zo zahraničia, na začiatku fungovania to bolo najmä lúštenie šifier a kódov. Čím sa rozširovali možnosti komunikácie, rástla aj samotná agentúra.
V septembri by mala v púšti v štáte Utah otvoriť obrovské centrum. Na rozlohe 2300 štvorcových metrov by mali uskladňovať údaje. Najnovšie zistenia naznačujú, že by mohlo ísť aj o údaje získané od spoločností Google, YouTube či Microsoft.
Tomáš Vasilko
Autor: tp
