MOSKVA, BRATISLAVA. Bol to bezhlavý útek. Ohromné, asi päťdesiatročné zviera pravdepodobne unikalo pred nejakými predátormi, možno dokonca pred ľuďmi. Zrazu sa však pod obrovskou samicou mamuta prelomil ľad a studené prostredie uväznilo cicavca na viac než desaťtisíc rokov. Až kým ho nenašiel tím ruských výskumníkov.
Zistili, že toto môžu byť najlepšie zachované pozostatky mamuta, aké sa kedy vedcom vôbec podarilo odhaliť. A nielen to, možno dokonca narazili na tečúcu krv prehistorického zvieraťa, krv, v ktorej by mohli jestvovať funkčné bunky či aspoň také, z ktorých by vedci dokázali vytiahnuť nepoškodenú DNA.
Vytekala krv?
Fakty
Ako oživiť mamuta?
Získať nepoškodenú DNA a následne naklonovať kópiu zvieraťa.
Z poškodených kúskov DNA poskladať približnú verziu.
Upraviť genóm slonov a vytvoriť tiež približnú verziu.
Semion Grigoriev skúma veľké cicavce roky. No keď sa výskumník z jakutskej Severovýchodnej federálnej univerzity vybral na jeden z arktických ostrovov, neočakával nič výnimočné. Skôr ďalší z bežných nálezov, ktoré odkrýva roztápajúce sa prostredie.
Takýchto kostí videl už desiatky. Dávnych mamutov a ďalších zvierat, čo oblasť obývali na konci poslednej ľadovej doby.
„No keď sme prerazili ľad pod jej bruchom, zrazu začala vytekať krv,“ hovorí ruský výskumník agentúre AFP. „A tá krv bola veľmi tmavá. Toto je najprekvapujúcejší prípad v celom mojom živote. Ako je vôbec možné, že ostala v kvapalnej podobe? A napokon, aj svalové tkanivo zostalo červené, takú farbu má čerstvé mäso.“
Vedci následne odobrali prvé vzorky, no zdochlinou nehýbali. Nechcú ju totiž pri presune do laboratórií poškodiť. Preto aj utajujú presné miesto svojho objavu. Kúsky zo zubov a kostí však už naznačili, že samica mamuta mala päťdesiat až šesťdesiat rokov a žila niekedy pred 10- až 15-tisíc rokmi.
Mala zamrznúť
Ak výskumníci narazili na krv, bude to jedna z nových záhad modernej vedy. Biológovia síce poznajú istý druh arktických veveríc, ktorých telo a jeho telesné tekutiny dokážu fungovať aj pri teplote mínus tri stupne. No v prípade ruského cicavca boli teploty ešte výrazne nižšie.
Vedci údajnú krv dokonca uložili do chladiaceho boxu pri mínus sedemnástich stupňoch Celzia a podľa Grigorieva stále nezamrzla.
„Predpokladáme, že krv zamŕza podobne ako ostatné telesné tekutiny niekde okolo mínus 0,6 stupňa,“ vysvetľuje pre magazín Scientific American fyziológ Kevin Campbell. S ruskými kolegami už konzultuje nový nález.
„Ak je to pravda, tá krv môže mať v sebe nejaký druh kryoprotekčných látok. Možno je vďaka okolitému ľadu extrémne koncentrovaná, takže zamŕza pri nižšej teplote. A možno vzorky čosi kontaminovalo, napríklad baktérie, ktoré čosi vylučujú.“
Ruská univerzita pred rokmi vytvorila spoločný projekt s juhokórejskou výskumnou nadáciou Sooam Biotech. Vedie ju kontroverzný genetik Hwang Woo-Suk, ktorému dokázali, že v rokoch 2005 a 2006 sfalšoval svoj výskum o naklonovaní ľudských kmeňových buniek.
Nikdy sa mu nič podobné nepodarilo. Inštitúcia však úspešne naklonovala psy a spolu s ruskými vedcami chce od roku 2011 znovu vytvoriť aj prehistorického mamuta.
Oživiť mamuty
„Nemyslím, že je nemožné, aby bola v takom dobre zachovanom náleze nejaká krv,“ zdôrazňuje pre National Geographic Beth Shapirová, odborníčka na dávnu DNA Kalifornskej univerzity. „No veľmi pochybujem, že tam sú nejaké nepoškodené bunky. Bez takejto nepoškodenej, funkčnej bunky nemôžete naklonovať zviera.“
Vedci zdôrazňujú, že reťazec DNA sa začína rozpadávať už krátko po smrti. A z útržkov genómu by bolo pri súčasných schopnostiach vedy takmer nemožné pospájať celú DNA.
Iným prístupom by však bolo vytvoriť zviera, ktoré by sa na mamuta iba ponášalo, prípadne by sa upravil genóm jeho dnešných najbližších príbuzných – slona ázijského. Ak však Semion Grigoriev našiel fungujúce, nepoškodené bunky, klonovaniu mamutov by v princípe nič nebránilo.
