Nové chemické prvky vedci neobjavujú často. Za posledných 60 rokov ich pridali do Medelejevovej tabuľky asi dvadsať.
Štyri z nich pomohol objaviť aj slovenský vedec Štefan Šáro (10. 12. 1933 – 28. 5. 2013). Bol jedným z najvýznamnejších slovenských jadrových fyzikov.
Roentgenium aj Copernicium
Narodil sa v roku 1933 v Békéscsabe, no v roku 1947 sa ako trinásťročný spolu s rodinou presťahoval na Slovensko do Komárna. V roku 1957 vyštudoval fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia nastúpil do Ústavu jadrovej fyziky v Řeži pri Prahe. Pracoval tu na vývoji malého termonukleárneho reaktora.
V roku 1959 sa vrátil na svoju alma mater, ktorej zostal verný až do smrti. Získal vedecko-pedagogický titul docenta pre jadrovú fyziku, ktorý mu však z politických dôvodov zadržiavali dvadsať rokov. V roku 1992 získal vedeckú hodnosť doktora vied, o dva roky neskôr ho vymenovali za profesora.
Šáro bol zakladajúcim členom katedry jadrovej fyziky, ktorá sa oddelila od katedry fyziky v roku 1961. Stal sa jedným z vedúcich osobností novej katedry a mnoho rokov výrazne ovplyvňoval odbornú orientáciu kolektívu.
Spočiatku boli jeho výskumné aktivity orientované na rádioaktivitu prostredia a na vývoj metód jej detekcie. Vyvinul a realizoval niekoľko unikátnych detekčných systémov, určených na zistenie veľmi nízkej rádioaktivity nízkoenergetického beta žiarenia a žiarenia alfa prírodných vzoriek.
Vzhľadom na reštrikcie voči jeho osobe sa Šáro rozhodol legálne opustiť Československo. Jediným miestom, kam mu bez problémov umožnili vycestovať, bol Sovietsky zväz, presnejšie Spojený ústav pre jadrový výskum v Dubne. V lete 1985 sa stal členom výskumného tímu, ktorý sa snažil objaviť superťažké prvky.
Postupne skúmali vzorky minerálov a extraktov z hlbokých podzemných minerálnych vôd, bohatých na ťažké kovy, ale aj meteoritický materiál, no bez výsledkov. Štefan Šáro opustil túto výskumnú skupinu a pripojil sa k novozaloženej skupine, ktorej cieľom bolo superťažké jadrá syntetizovať.
Tento výskumný tím uskutočnil v decembri 1987 pokus o syntézu superťažkého prvku s atómovým číslom 110. Podarilo sa určiť iba hornú hranicu účinného prierezu tejto reakcie.
O desať rokov neskôr sa Šáro zúčastnil experimentov, v ktorých syntetizovali nové izotopy 112. a 114. prvku. V roku 1989 dostal pozvanie na post hosťujúceho vedca do výskumnej skupiny superťažkých prvkov v GSI v nemeckom Darmstadte.
Prvý objaviteľský experiment tejto skupiny sa začal v novembri 1994 a už po pár dňoch zaregistrovali prvé atómové jadro 110. prvku, ktorý neskôr nazvali Darmstadtium. Čoskoro objavili ďalší nový prvok Roentgenium. V roku 1996 sa im podarilo vytvoriť jedno atómové jadro 112. prvku Copernicium.
Šáro (tretí zprava dole) so svojím tímom. FOTO - SITA/AP
Tisícky citácií
Okrem toho pôsobil profesor Šáro ako pedagóg, začal už v roku 1962. V období normalizácie sa stal problematickým pre režim a jeho pedagogické pôsobenie obmedzili. Tento stav trval až do jeho odchodu do Dubny.
Po návrate na Slovensko v roku 1991 sa vrátil na katedru a začal prednášať a viesť semináre pre študentov jadrovej a subjadrovej fyziky. Bol vedúcim desiatok diplomových a dizertačných prác.
Je autorom alebo spoluautorom učebných textov – vysokoškolských skrípt a monografií s jadrovofyzikálnou problematikou. Taktiež je autorom alebo spoluautorom 240 článkov, na ktoré sú tisícky citácií. Za vynikajúce výsledky získal mnohé domáce a zahraničné ocenenia.
Odchodom profesora Šára stratila slovenská fyzika veľkú osobnosť, ale inšpirácia jeho pracovitosťou, optimizmom, nezlomnosťou a húževnatosťou bude žiť ďalej v srdciach nás jeho kolegov, priateľov a učeníkov.
Autor: Jozef Masarik, autor je profesorom na Katedre jadrovej fyziky, biofyziky FMIF UK
