SME

Štefan Šáro: Slovenský vedec, čo objavil neznáme prvky

Patril k niekoľkým fyzikom, ktorí zahájili na Slovensku jadrový výskum. Jeho najvýznamnejším výsledkom je spoluautorstvo objavu štyroch superťažkých chemických prvkov

Štefan Šáro spoluzakladal jadrovú fyziku na Slovensku.Štefan Šáro spoluzakladal jadrovú fyziku na Slovensku. (Zdroj: ARCHÍV AUTOR)

Nové chemické prvky vedci neobjavujú často. Za posledných 60 rokov ich pridali do Medelejevovej tabuľky asi dvadsať.

Štyri z nich pomohol objaviť aj slovenský vedec Štefan Šáro (10. 12. 1933 – 28. 5. 2013). Bol jedným z najvýznamnejších slovenských jadrových fyzikov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Roentgenium aj Copernicium

Narodil sa v roku 1933 v Békéscsabe, no v roku 1947 sa ako trinásťročný spolu s rodinou presťahoval na Slovensko do Komárna. V roku 1957 vyštudoval fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia nastúpil do Ústavu jadrovej fyziky v Řeži pri Prahe. Pracoval tu na vývoji malého termonukleárneho reaktora.

SkryťVypnúť reklamu

V roku 1959 sa vrátil na svoju alma mater, ktorej zostal verný až do smrti. Získal vedecko-pedagogický titul docenta pre jadrovú fyziku, ktorý mu však z politických dôvodov zadržiavali dvadsať rokov. V roku 1992 získal vedeckú hodnosť doktora vied, o dva roky neskôr ho vymenovali za profesora.

Šáro bol zakladajúcim členom katedry jadrovej fyziky, ktorá sa oddelila od katedry fyziky v roku 1961. Stal sa jedným z vedúcich osobností novej katedry a mnoho rokov výrazne ovplyvňoval odbornú orientáciu kolektívu.

Spočiatku boli jeho výskumné aktivity orientované na rádioaktivitu prostredia a na vývoj metód jej detekcie. Vyvinul a realizoval niekoľko unikátnych detekčných systémov, určených na zistenie veľmi nízkej rádioaktivity nízkoenergetického beta žiarenia a žiarenia alfa prírodných vzoriek.

SkryťVypnúť reklamu

Vzhľadom na reštrikcie voči jeho osobe sa Šáro rozhodol legálne opustiť Československo. Jediným miestom, kam mu bez problémov umožnili vycestovať, bol Sovietsky zväz, presnejšie Spojený ústav pre jadrový výskum v Dubne. V lete 1985 sa stal členom výskumného tímu, ktorý sa snažil objaviť superťažké prvky.

Postupne skúmali vzorky minerálov a extraktov z hlbokých podzemných minerálnych vôd, bohatých na ťažké kovy, ale aj meteoritický materiál, no bez výsledkov. Štefan Šáro opustil túto výskumnú skupinu a pripojil sa k novozaloženej skupine, ktorej cieľom bolo superťažké jadrá syntetizovať.

Tento výskumný tím uskutočnil v decembri 1987 pokus o syntézu superťažkého prvku s atómovým číslom 110. Podarilo sa určiť iba hornú hranicu účinného prierezu tejto reakcie.

SkryťVypnúť reklamu

O desať rokov neskôr sa Šáro zúčastnil experimentov, v ktorých syntetizovali nové izotopy 112. a 114. prvku. V roku 1989 dostal pozvanie na post hosťujúceho vedca do výskumnej skupiny superťažkých prvkov v GSI v nemeckom Darmstadte.

Prvý objaviteľský experiment tejto skupiny sa začal v novembri 1994 a už po pár dňoch zaregistrovali prvé atómové jadro 110. prvku, ktorý neskôr nazvali Darmstadtium. Čoskoro objavili ďalší nový prvok Roentgenium. V roku 1996 sa im podarilo vytvoriť jedno atómové jadro 112. prvku Copernicium.

Šáro (tretí zprava dole) so svojím tímom. FOTO - SITA/AP

Tisícky citácií

Okrem toho pôsobil profesor Šáro ako pedagóg, začal už v roku 1962. V období normalizácie sa stal problematickým pre režim a jeho pedagogické pôsobenie obmedzili. Tento stav trval až do jeho odchodu do Dubny.

SkryťVypnúť reklamu

Po návrate na Slovensko v roku 1991 sa vrátil na katedru a začal prednášať a viesť semináre pre študentov jadrovej a subjadrovej fyziky. Bol vedúcim desiatok diplomových a dizertačných prác.

Je autorom alebo spoluautorom učebných textov – vysokoškolských skrípt a monografií s jadrovofyzikálnou problematikou. Taktiež je autorom alebo spoluautorom 240 článkov, na ktoré sú tisícky citácií. Za vynikajúce výsledky získal mnohé domáce a zahraničné ocenenia.

Odchodom profesora Šára stratila slovenská fyzika veľkú osobnosť, ale inšpirácia jeho pracovitosťou, optimizmom, nezlomnosťou a húževnatosťou bude žiť ďalej v srdciach nás jeho kolegov, priateľov a učeníkov.

Autor: Jozef Masarik, autor je profesorom na Katedre jadrovej fyziky, biofyziky FMIF UK

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 558
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 430
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 913
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 266
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 102
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 845
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 763
SkryťZatvoriť reklamu