BRATISLAVA. Pripomínajú oči. Dva svetlé body na tmavom poli, obklopené žiariacou schránkou. Svetielkujúce značky, ktoré na vás zazerajú v nočnej tme.
Presnejšie, zazerali by, ak by ste mali to šťastie a vydali sa do správnej oblasti zalesneného Ekvádoru. A urobili by ste tak pred koncom roka 2010, keď vybuchla miestna sopka Tungurahua, ktorá oblasť zničila.
Aj keď sa maskuje ako jeho jedovatý príbuzný, toto nie je žiadny kováčik. Je to šváb Lucihormetica luckae, drobná Lucka, jeden z trinástich známych svetielkujúcich druhov tohto odolného hmyzu. To meno nie je preklep, živočích dostal svoje meno čiastočne po skutočnej Lucke, dcére Petra Vršanského, slovenského objaviteľa tohto unikátneho tvora.
Spolu s Dušanom Chorvátom a ďalšími kolegami z viacerých ústavov Slovenskej akadémie vied a z Medzinárodného laserového centra ho minulý rok opísali v odbornom magazíne Naturwissenschaften.
Teraz sa ich objav stal jedným z desiatky najvýznamnejších biologických objavov minulého roka. Vybrali ho z 18-tisíc nových druhov rastlín, živočíchov či mikróbov.
Symboly ochrany Zeme
Fakty
Naj v roku 2012
Drobná centimetrová fialka Viola lilliputana.
Dravá hubka Chondrocladia lyra, čo žije štyri kilometre pod hladinou mora.
Mačiak lesula z Konga.
Dravý had Sibon noalamina.
Kolónia húb Ochroconis lascauxensis v slávnej jaskyni Lascaux.
Drobná osemmilimetrová žabka Paedophryne amanuensis.
Popínavá rastlina Eugenia petrikensis.
Svetielkujúci „slovenský“ šváb Lucihormetica luckae.
Zlatoočka Semachrysa jade.
Prehistorický rastlina hmyz Juracimbrophlebia ginkgofolia.
Medzinárodný inštitút pre výskum organizmov a Arizonská univerzita vyhlasujú podobný rebríček každý rok. Chcú vybrať symboly, ktoré majú ľuďom pripomenúť, prečo treba našu planétu i jej rozmanitosť chrániť. A zároveň, že státisíce druhov vôbec nepoznáme a mnohé z nich nemusia prežiť koniec tohto storočia.
Platí to nielen pre „slovenského“ svetielkujúceho švába z Južnej Ameriky, vyhynutie hrozí napríklad aj ďalšiemu z objavov, hadovi Sibon noalamina, ktorého ohrozuje výstavba novej bane v dažďovom pralese Panamy.
Do prestížnej ankety z tisícok druhov napokon nominovali stoštyridsať, potom určili desať najvýznamnejších bez poradia.
Okrem švába či hada kŕmiaceho sa slimákmi napríklad aj dravú hubku, ktorá žije na morskom dne niekoľko kilometrov pod morskou hladinou, maličkú, len osemmilimetrovú žabku či mačiaka lesulu. Objavili ho v roku 2007 v Kongu a vedci ho opísali o päť rokov neskôr.
„Je to najsledovanejšia anketa roka a všímajú si ju prakticky na celom svete,“ hovorí Peter Vršanský. Pred rokom práve v SME svoj objav svetielkujúceho švába predstavil širšej verejnosti. „Teraz bolo tuším nominovaných menej objavov, no kvalitu ankety to nijako nemení.“
Kriticky ohrozené
Kriticky ohrozené zo zoznamu sú však okrem živočíchov aj rastliny. Miniatúrna, ani nie centimetrová fialka Viola lilliputana zrejme rastie len na jedinom mieste sveta, na istej náhornej plošine v peruánskych Andách.
Madagaskarská Eugenia petrikensis zase dokáže prežiť iba v pobrežnom lese na východe krajiny. Dôvodom je piesočnatá pôda, ktorá sa nachádza len niekoľko kilometrov od samotného pobrežia.
Zvláštny príbeh pritom má aj objav zlatoočky Semachrysa jade. Najskôr sa jej snímka objavila na fotografickej sociálnej sieti Flickr, tam si zvláštny hmyz náhodou všimli odborníci. A zistili, že to je úplne nový druh. Na prácu pri jeho opísaní pritom použili dostupné internetové dokumenty od Googlu.
Drobná žabka Paedophryne amanuensis. FOTO - Christopher C. Austin
Výprava za švábmi
Slovenskí vedci teraz plánujú výpravu, v ktorej sa svojho svetielkujúceho švába znovu pokúsia vystopovať. Veria, že na niektorých miestach mohol druh prežiť prírodnú katastrofu.
Aj keď pri šváboch je svetielkovanie skôr nezvyčajné, samotná bioluminiscencia nie je novým nápadom prírody. Vedci takéto správanie poznajú už pri nálezoch starých približne 400 miliónov rokov. No boli to tvory prežívajúce vo vtedajších moriach.
Na súši sa z pohľadu Zeme objavilo svetielkovanie relatívne nedávno. „Všetky tri skupiny, a sú iba tri, sú veľmi moderné. Najviac 65 miliónov rokov staré,“ napísal pre SME minulý rok Vršanský. Okrem švábov tak dnes poznáme len svetielkujúce svetlušky a im príbuzné chrobáky či exotické jaskynné muchy.
Zlatoočka Semachrysa jade. FOTO - Guek Hock Ping
Šváb Lucihormetica luckae. FOTO - Vršanský/Taylor
