PHOENIX. Horúca Arizona bola tento rok dejiskom najväčšej študentskej súťaže Intel ISEF. Zo Slovenska sa jej zúčastnilo sedem študentov s celkovo piatimi projektami.
To, že veda nie je nuda a vie zaujať aj mladých ľudí, sa pokúsili dokázať v konkurencii vyše 1600 študentov z celého sveta. Úspešne sa to podarilo dvom z nich, Michaele Brchnelovej z Bratislavy a Michalovi Račkovi z Martina.
Zaujala aj mladá astrofyzička
Intel ISEF
- Je to najväčšia súťaž mladých vedcov na svete
- Od roku 1997 je hlavným sponzorom súťaže spoločnosť Intel
- Tento rok sa na nej chcelo zúčastniť sedem miliónov študentov, no do Phoenixu postúpilo len 1600 najlepších
- Najlepší projekt získal cenu G.E.Moora v hodnote 75 tisíc dolárov
Špeciálnymi cenami Priscilla and Bart Bok, ocenila Pacifická astronomická spoločnosť a Americká astronomická spoločnosť projekt 16-ročnej Bratislavčanky.
Michaela Brchnelová sa umiestnila sa na 2. mieste a okrem ceny získala odmenu 500 dolárov a letenku na udeľovanie cien, ktoré sa bude konať vo Washingtone začiatkom budúceho roka.
Spoločná technologická korporácia ohodnotila projekt Michala Račka, získal medailu a odmenu 3-tisíc dolárov. Michal Račko prezentoval svoj projekt konštrukcie Farnsworthovho fúzora ako maturant gymnázia.
Od septembra má začať študovať na Imperial College v Londýne vo Veľkej Británii a ako sám povedal, jediné čo mu k tomu chýba, je maturita.
Celkové prvenstvo si na súťaži vybojoval 19-ročný Rumun Ionut Budisteanu. Ten si okrem víťaznej ceny Gordona E. Moora odniesol aj 75-tisíc dolárov.
Porotu zaujal jeho koncept využitia umelej inteligencie pri konštrukcii lacného, počítačom riadeného vozidla. Hodnotu projektu študent pritom vyčíslil len na 4-tisíc dolárov.
Pre mnohých to bola premiéra
Pre viacerých študentov bol tohtoročný Intel ISEF premiérou nielen po vedeckej stránke, ale boli po prvýkrát aj na tak veľkej vedeckej súťaži v Spojených štátoch.
Odmenou za dlhú cestu, 40-stupňové horúčavy a mesiace príprav im bola diskusia s vedeckými kapacitami a nositeľmi Nobelových cien.
Viacerí zo študentov sa už zúčastnili medzinárodných súťaží v Európe. No ako hovorí Michaela Brchnelová, s Amerikou sa to nedá porovnať. Kým u nás je najdôležitejší samotný projekt, Američania oceňujú prezentáciu a schopnosť sa predať.
Aj tento rok preto ocenenie získali niektoré slabšie projekty, no na porotu zapôsobili študenti a dokázali zaujímavo odprezentovať aj inak slabšie práce.
Diskotéky vymenili za vedu
Zábavu vymenili za vedu. A pri nedostatku peňazí si dokázali pomôcť inak.
Michaela na prvý pohľad nevyzerá ako mladá vedkyňa. Má len šestnásť, je štýlovo oblečená a namiesto jednoduchej zábavy sa vo voľnom čase venuje vede.
Astrofyzika ju začala zaujímať už pred rokmi. A kým sa jej rovesníci venovali zábave, ona začala pracovať na svojich prvých projektoch.
Keď vybuchne hviezda
Teraz sa napríklad zaoberala dynamikou pozostatku po supernove a jej práca je v mnohých smeroch jedinečná. Nikto sa totiž hlbšie nezaoberal možnosťou skúmania energie z magnetických polí.
Vo výskume astrofyziky bude mladá vedkyňa pokračovať aj po súťaži. Zatiaľ k tomu nepotrebuje špeciálne prístroje a vystačí si s internetom a notebookom. No v budúcnosti sa zrejme odchodu do zahraničia nevyhne, keďže na Slovensku sa problematike jej projektu vo väčšej miere nikto nevenuje.
„Je to neuveriteľné zadosťučinenie a motivácia,“ hovorí nám po súťaži. „Je to skutočne vynikajúci pocit vidieť, že si niekto vašu prácu tak váži a rovnako ju aj ocení“.
Na kolene
Michal vo výhru nedúfal, no z veľkého záujmu o jeho projekt sa dala tušiť. Kým okolité stánky navštívilo len niekoľko záujemcov, tak on sa počas verejného a novinárskeho dňa nezastavil s prezentovaním.
Rovnako tomu bolo aj pri obhajobe jeho projektu - namiesto pôvodných jedenástich členov hodnotiacej komisie sa ich zastavilo až o pätnásť viac.
Jeho projekt o Farnsworthovom fúzore je netradičný z viacerých dôvodov. Tým hlavným je jeho snaha o domácke vyrobenie deutéria z ťažkej vody.
Pri Farnsworthovom fúzore vedci väčšinou používajú už hotové deutérium,“ vysvetľuje. No Michal si ako mladý vedec dokázal pomôcť aj svojimi silami a vytvoril si vlastný systém na prípravu deutéria.
„Vede sa venujem už dlhé roky, pričom som začínal s menšími projektami zosilňovačov a vysokonapäťových zdrojov,“ zdôrazňuje.
A tiež to, že pre veľký hluk, ozónovú arómu a elektrické výboje sa v pätnástich rokoch rozhodol vymeniť svoju izbu za laboratórium.
Pomocnú ruku mu podala Univerzita Komenského, vďaka ktorej sa mu po roku prác podarilo úspešne zostrojiť svoj víťazný projekt. V skutočnosti teda dva, dvojicu cien, ktoré mu priniesli 4-tisíc dolárov a rektorské štipendium.
Liečba rakoviny a boj proti roztočom
Katarína Orsághová a Mária Beňová neboli na súťaži Intel ISEF po prvýkrát. Pred rokom len pozorovali, teraz sa porotcov snažili zaujať projektom, ktorý má pomôcť ľudom alergickým na roztoče.
V desaťmesačnom výskume pomáhal Parazitologický ústave Slovenskej akadémie vied v Košiciach.
Projekt Emílie Petríkovej zase objavil nové možné ciele účinku 2-deoxyglukózy, čo môže v budúcnosti pomôcť pri hľadaní liečby rozdielnych druhov nádorov.
Svoj výskum nerobila na Slovensku, ale v susednom Česku. Tam sa ľahšie dostala do laboratórií.
Emília sa vede a výskumu venuje už niekoľko rokov. Cez malé projekty robené v domácich podmienkach sa prepracovala až k veľkým projektom, s ktorými sa zúčastňuje svetových súťaží.
„Baví ma objavovať nové veci, hlavne keď týmto objavovaním môžem aj pomôcť,“vysvetľuje.
Michal Dorko a Saša Havrillová sa zamerali na tvar bleskov a elektrických výbojov. Výsledok ich výskumu môže ovplyvniť napríklad aj budúce generácie laserových tlačiarní a plazmových televízorov.
„Pokračovať v projekte môžeme aj na Slovensku,“ hovoria napriek tomu, že nevyhrali. „No pre jeho ďalší rozvoj sa oplatí viac spolupracovať so zahraničnými univerzitami“.
Matúš Paculík
